Správy o počasí –⁠ Sledujte počasie naživo

V minulej časti článku od UV indexe sme uviedli, že nie je UV žiarenie ako UV žiarenie, a tiež sme spomenuli ako si môžeme svoju pokožku ochrániť. Dnes sa bližšie pozrieme na to, ako tieto ochrany fungujú, a čo to vlastne SPF index je.

Okrem prirodzenej ochrany - vyhýbanie sa slnku medzi 10. a 15. hodinou - sú samozrejme k dispozícii aj krémy s ochranným faktorom SPF (Sun Protection Factor), ktoré nám pomáhajú bojovať proti nepriaznivým účinkom UV žiarenia na naše zdravie.

Napríklad krém s faktorom SPF 30 prepustí jednu tridsatinu žiarenia, a tým predĺži váš bezpečný čas na slnku (bez spálenia alebo poškodenia pokožky) približne o tridsaťnásobok, t. j. z bežných 10 minút na 300 minút (5 hodín).

Krémy s SPF faktorom fungujú na báze minerálneho alebo chemického UV filtra. Minerálny (alebo anorganický) filter je v krémoch zvyčajne zastúpený látkou ako je napríklad oxid titaničitý alebo oxid zinočnatý.

Tieto látky vytvárajú na povrchu našej pokožky ochrannú vrstvu, bariéru, ktorá rozptyľuje a odráža slnečné žiarenie vrátane UV žiarenia. Ich výhodou je, že nepreniknú cez pokožku, a tak sa nedostanú do nášho tela. Ich nevýhodou je, že sa horšie rozotierajú a často zanechávajú na pokožke jemný viditeľný povlak.

Krémy na báze chemických (organických) UV filtrov obsahujú špeciálne chemické látky, ktorých molekuly môžu vďaka svojej štruktúre absorbovať UV žiarenie. Výhodou krémov s týmito typmi filtrov je ich ľahšia roztierateľnosť na pokožke a absencia bieleho filmu na pokožke po aplikácii.

Na druhej strane nevýhodou je, že niektoré z týchto molekúl prenikajú cez pokožku do ľudského tela. Bezpečnosť týchto zlúčenín pri dlhodobom používaní alebo možnosť ich nežiaducej interakcie s inými chemickými látkami je stále otázna. Preto sa minimálne pre malé deti tieto typy opaľovacích krémov skôr neodporúčajú.

Existuje aj potenciálne riziko hromadenia organických zlúčenín (ktoré pôsobia ako chemické UV filtre) a ich interakcie s prostredím. Ukázalo sa napríklad, že vodné plochy využívané na letnú rekreáciu sú pomerne silne zaťažené takýmito chemickými látkami, ktoré sa navyše rozkladajú veľmi pomaly alebo takmer vôbec. Tieto chemikálie sa potom prostredníctvom vody dostávajú do potravinového reťazca.

Bezzrážkový a bezbúrkový víkend určite mnohých potešil. Avšak v novom týždni dní s nulovou šancou nebude veľa.

V poslednom májovom týždni môžeme očakávať aj naďalej teplotne slabo podpriemerné teploty, na aké sme zvyknutí z uplynulého víkendu. Na severe by denné teploty malo byť okolo 20 °C, na juhu cez 25 °C. Očakávaná úplná stabilita sa však zatiaľ odkladá na neurčito.

Postupom týždňa bude narastať aj pravdepodobnosť prehánok či búrok. Čo sa týka pracovnej časti týždňa, najväčšia šanca na prehánky bude v utorok a stredu – ako sme spomínali v predchádzajúcom výhľade. Rozpadávajúci sa studený front prinesie labilitu – ochladenie bude však iba málo výrazné.

Teploty preto v ďalších dňoch pracovného týždňa budú skôr stagnovať. Horúčavy preto nie sú výhľade ani zďaleka. Mierne oteplenie však môže prinesieť druhá polovica pracovného týždňa.

Modely stále nemajú jasno ohľadom počasia počas najbližšieho víkendu – už prvého júnového a letného. V Európe to stále žije a vzduchové hmoty sa tu striedajú jedna radosť ako v strede jari. Slovensko je vďaka svojej geografickej polohe vždy tesne na pomedzí týchto rozhraní.

Rovnako je to aj v tomto prípade, kedy stále nie je jasné, či k nám zamieri studený vzduch od severu, alebo teplejší od juhovýchodu. Modely sa líšia výstup od výstupu, a je teda na mieste sledovať naše denne aktualizované predpovede a články.

V najbližších 10 dňoch bude teda platiť rovnica: chladnejší vzduch = viac slnka a menej prehánok, teplejší vzduch = menej slnka a viac prehánok a búrok. Avšak aj v prípade chladnejšej či teplejšej verzie nás čakajú dni bohaté na slnečný svit. Oblačnosti bude totiž pribúdať len prechodne.

Jedno je však isté – počasie by nemalo byť len o neprestajne celodennom zamračenom počasí, čo je na začiatku meteorologického leta super správa. Všetko však budeme aj naďalej upresňovať v 3-dňových a víkendových denných predpovediach.

Čaká nás veľmi slnečné obdobie a slnko je v tomto čase veľmi vysoko na oblohe. Jeho lúče na nás dopadajú pod väčším uhlom a žiarenie je tak teraz veľmi silné. Čo to znamená pre naše zdravie a najmä pre zdravie našej pokožky?

Ultrafialové žiarenie (UV) je elektromagnetické žiarenie neviditeľné pre ľudské oko s vlnovou dĺžkou od 400 do 100 nm. Čím kratšia je vlnová dĺžka elektromagnetického žiarenia, tým je energeticky bohatšie - a teda potenciálne nebezpečnejšie pre živé organizmy. Treba však zdôrazniť, že existencia UV žiarenia je pre život na Zemi kľúčová a nevyhnutná.

UV žiarenie možno rozdeliť do troch kategórií: UV-A, UV-B a UV-C. UV-A žiarenie má najvyššiu vlnovú dĺžku, a teda najnižšiu energiu, a preto sa považuje aj za relatívne najmenej škodlivé. UVA žiarenie predstavuje približne 95-99 % všetkého UV žiarenia, ktoré dopadá na zemský povrch.

Žiarenie UVA sa k nám dostáva aj cez zamračenú oblohu alebo vždy, keď nie sme na priamom slnečnom svetle. Toto žiarenie môže preniknúť aj do hlbších vrstiev kože, kde poškodzuje bunky a narúša kolagénové vlákna. Výsledkom môžu byť pigmentové škvrny, prehlbujúce sa vrásky, vysušovanie pokožky a celkové predčasné starnutie.

UV-B žiarenie tvorí zvyšok, približne 1-5 % všetkého ultrafialového žiarenia, ktoré dopadá na zemský povrch. UV-B žiarenie je už agresívnejšie a spôsobuje opálenie, ale aj spálenie našej pokožky.

Primerané vystavenie UV-B žiareniu pomáha aj pri tvorbe melanínu, pigmentu, ktorý chráni našu pokožku pred spálením, ako aj inými škodlivými oxidačnými procesmi.

Našťastie najškodlivejšie UV-C žiarenie, ktorého účinky by boli pre život na Zemi smrteľné, je úplne odfiltrované atmosférou. Hlavnú ochranu pred UV žiarením v atmosfére poskytuje ozónová vrstva, ktorá sa nachádza vo výške približne 20 kilometrov nad zemským povrchom.

Čaká nás mnoho slnečných dní s vysokým UV indexom aj v novom týždni. Už v pondelok vás v pokračovaní článku čakajú ďalšie zaujímavé informácie o SPF faktore, princípe fungovania opaľovacích krémov a celkove o ochrane kože pred Slnkom.

Víkend bude pokračovať príjemným neskorojarným počasím.

Nedeľa bude už teplejšia ako sobota, oproti nej sa vietor ukľudní. Teploty ostanú, resp. len slabo vzrastú – rovnako ako v sobotu na slabo podpriemerné, avšak príjemné hodnoty. Na severe to bude cez 20°C a na juhu až cez 25°C.

Aj druhý víkendový deň tak treba využiť na pobyt v prírode. Bude príjemne teplo, nebude chladno, ale ani príliš horúco. Ideálny deň na rôzne formy turistiky, ktorým bude priať aj nulová šanca na prehánky či búrky. Vzduch bude príliš suchý. Jediným negatívom môže byť len ranná hmla či nízka oblačnosť, ktorá sa však raz – dva rozpustí.

Meniny má Viliam. Význam mena je „muž pevnej vôle“ .

New York sa pomaly potápa pod zem. Okrem prírodných podmienok je to spôsobené aj vysokým stavebným zaťažením mesta a dôsledkami klimatických zmien.

New York, metropola s osem a pol miliónom obyvateľov, by mohol byť v budúcnosti postihnutý povodňami viac ako iné pobrežné mestá. Okrem zvyšovania hladiny morí v dôsledku klimatických zmien klesá skalné podložie v priemere o dva milimetre ročne. Pokles závisí od rozvoja miest a klímy, ako aj od samotného podložia.

Zatiaľ čo mrakodrapy postavené na skalnatom podloží sa takmer nepotápajú, oblasti bližšie k pobrežiu s mäkším podložím sú postihnuté oveľa viac.

Napríklad hurikán Sandy v roku 2012 zaplavil časti metropoly morskou vodou. Aj po hurikáne Ida boli v roku 2021 časti mesta pod vodou. Štúdie naznačujú, že počet tropických búrok v oblasti New Yorku sa bude naďalej zvyšovať. Okrem toho je stúpanie morskej hladiny na východnom pobreží USA až štyrikrát rýchlejšie ako kdekoľvek inde na svete.

Vysoké a ťažké mrakodrapy v New Yorku zvyšujú riziko záplav už len kvôli svojej hmotnosti. Miestny vedecký tím odhaduje celkovú hmotnosť budov v metropole na 764 miliónov ton.

V oblasti New Yorku dochádza k prirodzenému poklesu pôdy, ktorý sa datuje do poslednej doby ľadovej. Zaťaženie budov len prispieva k ďalšiemu klesaniu. Vedci preto varujú pred laxným prístupom k rozvoju miest.

Po hurikáne SANDY sa zistilo, že 90 % budov v oblastiach ohrozených povodňami nebolo postavených v súlade s protipovodňovými normami.

Podľa vedcov môže aj ťažba podzemnej vody urýchliť poklesy pôdy a viesť k záplavám, najmä v prípade severovýchodných vetrov a hurikánov. Niektoré časti Manhattanu sú len jeden až dva metre nad úrovňou mora.