Počas chladných mesiacov mnohí z nás chcú zistiť, či práve v ich lokalite bude snežiť. Pre nás, meteorológov, je zistiť odpoveď na túto otázku zložitejšie, ako si možno viacerí z vás myslíte. V nasledujúcich riadkoch sa vám pokúsime vysvetliť prečo.

Základom predpovede sneženia je, že by ste nikdy nemali predpovedi na viac ako tri dni dopredu prikladať 100-percentnú istotu. Treba ju brať s veľkou rezervou. Rovnako k tomu pristupujeme aj my pri zostavovaní predpovedí.

Teplota vzduchu je azda najzásadnejším aspektom pri skúmaní predpovede sneženia. Vo všeobecnosti platí: ak je teplota vzduchu nižšia ako približne 2 °C, sneh sa stáva pravdepodobnejším. Platí, že čím nižšie je teplota pod nulou, tým viac je sneh suchý a prachový, a to kvôli nižšiemu obsahu vlhkosti (keďže podľa fyzikálnych zákonov chladný vzduch pojme menej vlhkosti ako teplý vzduch).

Hoci to znie jednoducho, to, či zrážky skutočne dopadnú na zem ako sneh, závisí od teploty a vlhkosti celej dráhy cez vzduch, ktorým padajú - teda od oblakov až po zem.

Väčšina zrážok najprv padá ako sneh z oblakov (dokonca niekedy aj v letných mesiacoch), pretože vyššie v atmosfére je oveľa chladnejšie bez ohľadu na ročné obdobie a teplotu pri zemi. Ak je teplota vzduchu počas pádu snehových vločiek počas celej dráhy dostatočne nízka, je pravdepodobné, že aj na zem dopadnú ako sneh.

Ak však sneh putuje cez teplejší úsek vzduchu, roztopí sa a zmení sa na dážď. Takže hoci vzduch pri zemi môže byť dostatočne studený (okolo 0 °C alebo menej), ale teplota vo výške vyššia (nad nulou), sneh nedopadne na zem ako sneh, ale ako dážď.

Ďalším dôležitým aspektom je nadmorská výška. V prípade, že nie je inverzia (čo pri studených frontoch nie je), tak na každých 100 metrov nadmorskej výšky klesá teplota spravidla o 1 °C. To vysvetľuje, prečo sa na kopcoch a v horách často vyskytuje viac snehu počas jesene a zimy v porovnaní s oblasťami v nižších polohách.

Ak žijete v meste, je pravdepodobné, že je tam teplejšie ako v okolí, takže sneh môže byť len pár kilometrov po ceste z mesta, kde je vplyv zástavby menší. Naopak na dedine nie je čo "riešiť". Dôležitým bodom je aj lokálna orografia (tvar terénu). Neobyčajne rozmanitý terén Slovenska (vysoké hory, ktoré striedajú hlboké údolia, kotliny a nížiny) spôsobuje, že kým na náveternej strane pohoria husto sneží a teplota je pod nulou, tak na druhej strane pohoria je jasno, fúka teplý vietor, teplota je nad nulou a po snehu ani stopy. Vtedy hovoríme o fénovom jave, ktorý sa na Slovensku vyskytuje v zime veľmi často.

Náhla zmena smeru vetra môže znamenať, že sa dočkáte buď hustého sneženia, alebo dažďa, v závislosti od toho, odkiaľ vietor fúka. Keď k nám v zime fúka vietor z východu, často prináša suchý a studený vzduch, pričom sneh je pravdepodobnejší na východe krajiny.

Hranica sneženia sa môže náhle zmeniť, ak sa zmení smer vetra, čím sa zmení miesto, odkiaľ vzduch prichádza, alebo čas, ktorý strávil nad morom. Ak padajú výdatné zrážky, môžu stiahnuť hranicu sneženie nadol a zmeniť silný dážď na sneh.

Okrem toho môže dráha systému - zvyčajne níže - ovplyvniť aj to, kde presne bude snežiť. Vzhľadom na to, že systémy nízkeho tlaku vzduchu so sebou nesú na zadnej strane chladný vzduch a teplý vzduch na prednej strane, tak stačí iba mierny posun polohy systému a zo snehovej nádielky môžu byť iba litre dažďa. Podobnú situáciu zažívame aj v piatok 22.11.2024. Pôjde/šlo presne o učebnicový príklad takejto situácie. Pri takejto situácii sa preto nedá spoľahlivo presne predpovedať typ zrážok a množstvo ani priamo v daný deň, treba už len sledovať náš radar naživo.

Ak sú teploty výrazne pod bodom mrazu, sneh sa dá ľahšie predpovedať. Na naších nížinách (Podunajskej a Východoslovenskej) sa však teploty zvyčajne pohybujú okolo bodu mrazu a dážď od snehu tak väčšinou delí len zlomok stupňa, čo z neho robí jednu z najzložitejších častí predpovede v zimnom období.