Zrážky v podobe väčších ľadových útvarov s priemerom viac ako 0,5 centimetra sa nazývajú krúpy. Krupobitie sa zvyčajne vyskytuje pri intenzívnych búrkach so silným vetrom. Ako krúpy vznikajú? A kedy sa môžu vyskytnúť?

Výskyt krúp je viazaný na búrkový oblak typu cumulonimbus (rýchlo rastúce oblaky, ktoré môžu mať na výšku až 15 km). V tomto búrkovom oblaku sa vodné kvapôčky istý čas pohybujú náhodne smerom nahor a nadol.

V najvrchnejších častiach oblaku sa pri teplotách okolo -30 °C voda vyskytuje už iba vo forme ľadových kryštálov. Tie sa vďaka turbulentnému prúdeniu v búrkovom oblaku dostávajú nižšie, kde na seba naviažu vodné kvapôčky a vzostupný prúd teplého vzduchu ich opäť vynesie do vrchných častí búrkového oblaku. Tento cyklus sa môže mnohokrát opakovať a krúpy pri tom môžu vďaka cibuľovému efektu výrazne narásť. Keď už sú krúpy natoľko ťažké, že ich vzostupný prúd v búrkovom oblaku nemôže udržať, spadnú na zem.

Riziko výskytu krúp je najvyššie na konci jari a v lete – teda od mája do augusta. Práve v tomto období hrozia najčastejšie silné búrky so silným vetrom. Naopak málokedy je možné pozorovať krúpy v noci. Po západe slnka sa totiž vzduch automaticky ochladí, preto už nedochádza k takým výrazným teplotným rozdielom v atmosfére.

Krúpy môžu nadobúdať rôzne tvary – najčastejšie guľatý, ale aj nepravidelný s hrboľatým povrchom. Na priereze krúp môžeme pozorovať jednotlivé ľadové vrstvy, ktoré dokazujú postupný nárast ľadového útvaru vo vnútri búrkového oblaku. V niektorých prípadoch možno tiež pozorovať veľké krúpy, ktoré vznikli zrastom (vzájomným zmrznutím) mnohých menších krúp.

Zaujímavosť: najväčšia krúpa spadla na zem v roku 2010 v americkej Južnej Dakote. Mala priemer okolo 20 cm a vážila až 900 gramov.

Ak sa blíži búrka, pri ktorej hrozí výskyt krúp, rozhodne by ste sa nemali pohybovať po vonku. Aby vás táto situácia neprekvapila, sledujte stále počasie na meteoradare v aplikácii Počasie & Radar. Práve tam sú intenzívne zrážky s možnosťou výskytu krúp označené sýtou fialovou farbou.