New York sa pomaly potápa pod zem. Okrem prírodných podmienok je to spôsobené aj vysokým stavebným zaťažením mesta a dôsledkami klimatických zmien.

New York, metropola s osem a pol miliónom obyvateľov, by mohol byť v budúcnosti postihnutý povodňami viac ako iné pobrežné mestá. Okrem zvyšovania hladiny morí v dôsledku klimatických zmien klesá skalné podložie v priemere o dva milimetre ročne. Pokles závisí od rozvoja miest a klímy, ako aj od samotného podložia.

Zatiaľ čo mrakodrapy postavené na skalnatom podloží sa takmer nepotápajú, oblasti bližšie k pobrežiu s mäkším podložím sú postihnuté oveľa viac.

Napríklad hurikán Sandy v roku 2012 zaplavil časti metropoly morskou vodou. Aj po hurikáne Ida boli v roku 2021 časti mesta pod vodou. Štúdie naznačujú, že počet tropických búrok v oblasti New Yorku sa bude naďalej zvyšovať. Okrem toho je stúpanie morskej hladiny na východnom pobreží USA až štyrikrát rýchlejšie ako kdekoľvek inde na svete.

Vysoké a ťažké mrakodrapy v New Yorku zvyšujú riziko záplav už len kvôli svojej hmotnosti. Miestny vedecký tím odhaduje celkovú hmotnosť budov v metropole na 764 miliónov ton.

V oblasti New Yorku dochádza k prirodzenému poklesu pôdy, ktorý sa datuje do poslednej doby ľadovej. Zaťaženie budov len prispieva k ďalšiemu klesaniu. Vedci preto varujú pred laxným prístupom k rozvoju miest.

Po hurikáne SANDY sa zistilo, že 90 % budov v oblastiach ohrozených povodňami nebolo postavených v súlade s protipovodňovými normami.

Podľa vedcov môže aj ťažba podzemnej vody urýchliť poklesy pôdy a viesť k záplavám, najmä v prípade severovýchodných vetrov a hurikánov. Niektoré časti Manhattanu sú len jeden až dva metre nad úrovňou mora.