Veľký bariérový útes pri austrálskom Queenslande ohrozuje ničivé bielenie koralov. Spúšťačom je vlna horúčav, ktorá nedávno zasiahla morskú oblasť.

V dôsledku vysokých teplôt vody v južnom Pacifiku stráca čoraz viac koralov na Veľkom bariérovom útese v Austrálii svoju farbu. Podvodný "les duchov" sa teraz rozprestiera na 1 100 kilometroch útesu, ktorého celková dĺžka je približne 2 300 kilometrov.

Život koralov je úplne závislý od ich symbiotického vzťahu s bičíkovcami nazývanými zooantely. Sú to jednobunkové riasy schopné fotosyntézy. Tieto riasy dodávajú koralom potrebné živiny prostredníctvom fotosyntézy. Koraly zasa dodávajú riasam oxid uhličitý a amónium. Toto vzájomné a harmonické "hodovanie" však narúša postupné otepľovanie oceánskej vody.

Symbiotické riasy poskytujú až 90 % energetických zásob koralov. Ak sa tento proces naruší, koraly sa môžu rýchlo dostať do stresu. Zvýšená slnečná aktivita negatívne ovplyvňuje riasy a narúša proces fotosyntézy, čo vedie ku zbeleniu rias. Nakoniec úplne odumrú. Medzi ďalšie faktory, ktoré zohrávajú úlohu pri úhyne koralov, patria, samozrejme, znečisťujúce látky, zmeny teploty vody, slanosti a mnohé ďalšie.

V budúcnosti hrozí, že v dôsledku klimatických zmien a najmä teploty morskej vody bude postupný zánik koralov čoraz častejším javom. Schopnosť koralov tvoriť vápenaté kostry je ohrozená oxidom uhličitým a s ním spojeným okysľovaním oceánov. Prítomnosť uhličitanových iónov vo vode totiž sťažuje koralom vstrebávanie uhličitanu vápenatého, ktorý je základom ich kostry.

Koraly sú potom náchylnejšie na eróziu a v dôsledku toho sa rozpúšťajú a úplne miznú. Práve pri austrálskom pobreží prebiehajú tieto ničivé procesy v obrovskom rozsahu. Mizne neuveriteľný a nenahraditeľný prírodný zdroj, čo je, žiaľ, len vrchol ľadovca dôsledkov klimatických zmien.