Jasné a pokojné počasie v oblasti vysokého tlaku zapríčiňuje, že zatiaľ čo v nížinách klesnú teploty do rána najčastejšie na 13 - 10 stupňov, vo veľmi špecifických horských lokalitách môže do rána mrznúť. Čím to je spôsobené a kde máme na Slovensku takéto lokality?

Neobvykle rýchly a prudký pokles nočných teplôt pri jasnej oblohe a bezvetrí sa vyskytuje na určitých miestach, najmä v horských oblastiach pohorí. Najčastejšie ide úžľabiny či mierne "priehlbeniny" s mierne sa zvažujúcim terénom, ktoré sú obklopené vyšším terénom.

Silné nočné ochladenie je spôsobené špecifickým nastavením terénu, keď chladnejší a ťažší vzduch z okolitých nížin a pahorkatín prúdi počas noci do plytkých depresií (priehlbenín). Chladný vzduch sa tu hromadí, nemá kam odísť a počas noci sa tam tak naďalej intenzívne ochladzuje, a to až do východu slnka.

Tieto "mrazové kotliny" sa na území Slovenska vyskytujú v Slovenskom raji, Pieninách, Levočských vrchoch či Slovenskom krase. V týchto pohoriach teploty vedia najrýchlejšie klesať. Menej výrazne, no stále dosť rýchlo oproti "bežným" staniciam sa dokáže ochladiť aj v mrazových kotlinách iných pohorí stredného či východného Slovenska (Oravské Beskydy, Nízke Tatry, Zvolenská kotlina, Veporské vrchy či Bukovské vrchy...).

K nezvyčajnému nočnému ochladeniu v porovnaní s ich okolím tu však dochádza len počas bezoblačných a bezveterných nocí, keď sa studený vzduch z okolia môže tesne pri zemskom povrchu nerušene hromadiť a ochladzovať. Teda presne pri takých podmienkach, aké vládnu vďaka tlakovej výše aj v súčasnosti.

Pri tlakovej výši je vzhľadom na jasné počasie s nočným prudkým ochladením úzko spojené aj denné prudké oteplenie. V niektorých mrazových kotlinách tak pozorujeme obrovský rozdiel medzi minimálnou a maximálnou dennou teplotou. Tento rozdiel sa nazýva amplitúda.

Napríklad na Veľkej poľane (planine v NP Slovenský raj) sa v týchto dňoch už viackrát ochladilo do rána aj na -2 °C, popoludní tu už však teplota vystúpila na 21 °C. Výsledná amplitúda je tak 23 °C. Na historické slovenské extrémy to však zatiaľ nesiaha, tie majú hodnotu amplitúdy šplhajúcu sa k 30 °C.

Avšak najväčšiu amplitúdu pozorujeme nielen v mrazových kotlinách, ale prakticky na každej stanici na Slovensku. Má to jediný dôvod. Tým dôvodom je to, že noci dostatočne dlhé na to, aby spôsobili silné ochladenie až do ranných hodín, ale zároveň je slnko dostatočne silné na to, aby cez deň ohrialo zemský povrch a následne aj vzduch.

V menšej miere možno podobný jav pozorovať v ktoromkoľvek údolí našej krajiny. Typicky k takýmto miestam patria údolia riek a potokov a na takýchto miestach môžete dokonca pozorovať výrazný pokles nočných teplôt v porovnaní s ich okolím, a to aj v prostredí väčších miest.

Je však veľmi zaujímavé, že počas týchto jasných a pokojných nocí sa môžete vydať aj za najvyššími teplotami do hôr- najčastejšie na vrcholky kopcov alebo horské hrebene, ktoré sú od týchto mrazivých kotlín často vzdialené len niekoľko metrov. Vo vysokých nadmorských výškach totiž v noci pretrvávajú silnejšie prúdenie, ktoré zabraňujú výraznému poklesu nočných teplôt.

Okrem toho v noci dochádza k inverzii teploty vzduchu, keď sa nižšie položené miesta zapĺňajú chladnejším vzduchom, zatiaľ čo vyššie kopce a hory sa týčia nad týmto "jazerom" chladnejšieho vzduchu. S východom slnka sa situácia rýchlo začína vyrovnávať a nižšie polohy sa ohrievajú podstatne rýchlejšie ako horské - teplotná inverzia mizne.