V relatívnej meteorologickej nude sme našli potešenie aspoň astronomické. Kto nešiel v pondelok večer zavčasu spať, ten s určitosťou zažil niečo, čo sa neopakuje každý deň. Výraznú polárnu žiaru naši fanúšikovia zachytili z rôznych kútov Slovenska - v tomto článku vyberamé tie najkrajšie "úlovky", či už pre tých, ktorý toto nebeské divadlo premeškali alebo aj pre tých, ktorý si chcú túto krásu vychutnať na fotkách ešte raz.

Výrazný výron koronálnej hmoty (CME) od Slnka k Zemi sa vydal na cestu k našej Zemi v nedeľu. Prostredníctvom geomagnetickej búrky sily G4 sa s jedinou obývanou planétou Vesmíru mala stretnúť okolo 3. až 4. hodiny rannej 20. januára 2026. Podarilo sa jej to o pár hodín skôr, okolo 22:00 hodine večer ešte v pondelok 19.1.2026. Počasie bolo ideálne, prúd nabitých častíc dostatočne výrazný, a tak si toto divadlo užili v podstate celej strednej a severnej Európe, vrátane Slovenska.

Mechanizmus vzniku polárnej žiary je založený na princípe interakcie medzi elektricky nabitými časticami slnečného vetra a časticami kyslíka a dusíka, konkrétne vo vrstve zvanej ionosféra. Magnetické pole Zeme tieto častice nasmeruje ku polóm, no ak je častích slnečného vetra veľa, "rozlejú" sa aj do nižších zemepisných šírok. Farba žiary závisí od častíc, s ktorými interaguje, pričom tie sa nachádzajú v rôznych výškach v v rôznych koncentráciách. V čase maxima slnečnej aktivity (ktoré nastáva v priemere raz za 11 rokov) je to bežný jav aj v našich zemepisných šírkach. Naposledy sa podobne výrazná žiara u nás vyskytla v máji 2024.