Pre severnú pologuľu sa v stredu 23.9. krátko po polnoci začala astronomická jeseň, pre južnú pologuľu astronomická jar. Vstupujeme tak do najtemnejšej časti roku. Ako rýchlo sa budú odteraz skracovať dni?

Teoreticky sú v tento deň deň a noc na celej planéte rovnako dlhé, ale v praxi kvôli lomu slnečných lúčov v zemskej atmosfére trvá deň stále približne 12 hodín a 10 minút, takže skutočná rovnodennosť nastáva o niekoľko dní neskôr.

Ak by ste v tento deň stáli na poludnie na rovníku, Slnko by ste mali rovno nad hlavou, takže slnečné lúče by na vás dopadali pod uhlom 90 stupňov a nevytvárali by v podstate žiadny tieň.

Slnko bude teraz pokračovať vo svojej zdanlivej ceste na juh až do zimného slnovratu, keď jeho lúče budú na pravé poludnie dopadať na obratník Kozorožca. Na obratníku Kozorožca sa Slnko opäť "otočí" a potom bude putovať na sever cez rovník až do letného slnovratu, keď podobným spôsobom dorazí na obratník Raka.

Pri našej jesennej rovnodennosti (na severnej pologuli) dopadajú slnečné lúče pod maximálnym uhlom 40 stupňov, čo je o 23 stupňov menej ako pri letnom slnovrate a o 23 stupňov viac ako pri zimnom slnovrate. Číslo 23 nie je náhodné, pretože práve na približne 23. rovnobežke severnej a južnej zemepisnej šírky sa nachádzajú oba vrcholy (obratníky).

V tomto ročnom období sa nám najrýchlejšie skracuje deň. Počas jesennej rovnodennosti je však v porovnaní s jarnou rovnodennosťou výrazne teplejšie počasie. Je to spôsobené tepelnou zotrvačnosťou, keď zemský povrch a moria a oceány zostávajú silne ohriate z letného obdobia. Z teplotného hľadiska tak posledná dekáda septembra zodpovedá približne polovici mája, keď sú slnečné lúče oveľa silnejšie.

Práve okolo jesennej rovnodennosti je typický nástup tzv. babieho leta. Kedy príde babie leto tento rok? Stihne to ešte v septembri alebo až v októbri? Sledujte s nami počasie i výhľady v našej aplikácii.