Najtemnejšie dni roka: Popoludňajšieho svetla už takmer neubudne

Do zimného slnovratu ostávajú menej ako 3 týždne. Celková dĺžka dňa na Slovensku sa dovtedy skráti v priemere približne ešte o 20 minút. Tento úbytok denného svetla však v popoludňajších hodinách už takmer nepocítime, zatiaľ čo rána budú výrazne tmavšie. Ale prečo je to tak?

Okolo 25. novembra začali aj na Slovensku najtmavšie popoludnia – slnko zapadá najskôr v roku počas posledného novembrového týždňa a celého decembra. Zaujímavé však je, že so začiatkom decembra sa čas západu slnka prakticky zastaví a nemení (teda ani neoneskoruje, ani neurýchľuje), zatiaľ čo ranné svetlo ubúda až do prvých januárových dní – teda oneskoruje sa východ slnka.

Príčinou tohto zdanlivého rozdielu je mierny nesúlad medzi časovým úsekom, ktorý si ľudstvo vyhradilo pre dĺžku dňa (za každých okolností presne 24 hodín), a slnečným dňom, ktorý sa počas roka mierne mení a môže mať odchýlku až 20 sekúnd od presných 24 hodín.

Slnečný deň definuje čas, za ktorý Slnko prejde z poludnia jedného dňa na poludnie druhého dňa. Na poludnie dosiahne Slnko v daný deň najvyšší bod na oblohe.

Práve počas slnovratu je slnečný deň až o 20 sekúnd dlhší ako presných 24 hodín. Je to spôsobené tým, že Zem obieha okolo Slnka po eliptickej (a nie kruhovej – viď obrázok vyššie) dráhe, a teda v jej význačných bodoch (najďalej afélium začiatkom júla a najbližšie k Slnku perihélium začiatkom januára) má podľa fyzikálnych zákonoch inú rýchlosť obehu. Počas zimného slnovratu je Zem najbližšie k Slnku a má teda najväčšiu rýchlosť obehu okolo Slnka.

Tým, že Zem sa okrem rotácie okolo vlastnej osi (vďaka čomu zdanlivo putuje Slnko na oblohe) a aj obieha okolo Slnka, musí na to, aby slnko z poludňajšieho bodu na oblohe "doputovalo" do ďaľšieho poludňajšieho bodu na oblohe, potrebovať viac času. A to preto, lebo Zem rýchlejšie obieha okolo Slnka, no rýchlosť jej vlastnej rotácie je taká istá. Teda akoby rýchlosť obehu okolo Slnka predbieha rýchlosť vlastnej rotácie.

Tento rozdiel sa potom mení až do jarnej/jesennej rovnodennosti, keď je slnečný deň zasa o 20 sekúnd kratší ako presných 24 hodín. V júni potom pozorujeme podobnú situáciu, keď najskoršie východy Slnka nastávajú približne týždeň pred samotným slnovratom, zatiaľ čo najneskoršie západy Slnka nás čakajú niekoľko dní po letnom slnovrate.