V druhej polovici jari je už veľmi slnečno a slnko je v tomto čase veľmi vysoko na oblohe. Jeho lúče na nás dopadajú pod väčším uhlom a žiarenie je tak veľmi silné. Čo to znamená pre naše zdravie a najmä pre zdravie našej pokožky?

Ultrafialové žiarenie (UV) je elektromagnetické žiarenie neviditeľné pre ľudské oko s vlnovou dĺžkou od 400 do 100 nm. Čím kratšia je vlnová dĺžka elektromagnetického žiarenia, tým je energeticky bohatšie – a teda potenciálne nebezpečnejšie pre živé organizmy. Treba však zdôrazniť, že existencia UV žiarenia je pre život na Zemi kľúčová a nevyhnutná.

UV žiarenie možno rozdeliť do troch kategórií: UV-A, UV-B a UV-C. UV-A žiarenie má najvyššiu vlnovú dĺžku, a teda najnižšiu energiu, a preto sa považuje aj za relatívne najmenej škodlivé. UV-A žiarenie predstavuje približne 95 – 99 % všetkého UV žiarenia, ktoré dopadá na zemský povrch.

Žiarenie UV-A sa k nám dostáva aj cez zamračenú oblohu alebo vždy, keď nie sme na priamom slnečnom svetle. Toto žiarenie môže preniknúť aj do hlbších vrstiev kože, kde poškodzuje bunky a narúša kolagénové vlákna. Výsledkom môžu byť pigmentové škvrny, prehlbujúce sa vrásky, vysušovanie pokožky a celkové predčasné starnutie.

UV-B žiarenie tvorí zvyšok, približne 1 – 5 % všetkého ultrafialového žiarenia, ktoré dopadá na zemský povrch. UV-B žiarenie je už agresívnejšie a spôsobuje opálenie, ale aj spálenie našej pokožky.

Primerané vystavenie UV-B žiareniu pomáha aj pri tvorbe melanínu, pigmentu, ktorý chráni našu pokožku pred spálením, ako aj inými škodlivými oxidačnými procesmi.

Našťastie najškodlivejšie UV-C žiarenie, ktorého účinky by boli pre život na Zemi smrteľné, je úplne odfiltrované atmosférou. Hlavnú ochranu pred UV žiarením v atmosfére poskytuje ozónová vrstva, ktorá sa nachádza vo výške približne 20 kilometrov nad zemským povrchom.

Hodnotu UV indexu tak isto nájdete pre ľubovoľnú lokalitu v našej aplikácii.