Globálne otepľovanie v porovnaní s predindustriálnym obdobím po prvý raz prekročilo 2 °C za jeden deň. Rok 2023 sa pravdepodobne zapíše do histórie ako najteplejší rok vôbec.

V tomto roku jeden rekord stína druhý. Po rekordne teplom októbri na celom svete zaznamenala teraz klimatická služba Európskej únie Copernicus nový nepríjemný rekord.

Minulý piatok, 17. novembra 2023, bola celosvetová teplota po prvý raz o viac ako 2 stupne Celzia vyššia ako v predindustriálnom období. Priemerné obdobie medzi rokmi 1850 a 1900 sa definuje ako predindustriálne.

Často citovaný cieľ teploty 1,5 °C je zameraný na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou do roku 2100. Na tomto cieli sa v roku 2015 v Paríži dohodli takmer všetky krajiny sveta. Globálna odchýlka je však priemerná hodnota za celý rok.

K prekonaniu hranice 2 °C došlo zatiaľ len v jeden deň. To kontrastuje s nižšími priemernými hodnotami vo väčšine ostatných dní v roku. To znamená, že nárast globálnej priemernej ročnej teploty sa nakoniec ustáli niekde blízko hranice 1,5 stupňa.

Svetová meteorologická organizácia (WMO) predpokladá, že v rokoch 2023 až 2027 bude aj v priemere prekročená hranica 1,5 °C

Klimatický cieľ však zatiaľ nie je stratený. Jeho cieľom je obmedziť otepľovanie do roku 2100. Teoreticky je pokles teploty do tohto obdobia stále možný.

Viaceré štúdie naznačujú, že pri globálnom oteplení o 1,5 až 2 °C by sa už mohli dosiahnuť prvé tzv. body zvratu. Ide o procesy v klimatickom systéme Zeme, ktoré sa pri určitom zvýšení teploty "prevrátia" a podľa teórie pokračujú samovoľne a nezvratne. Teda prípadný následný pokles teploty by na nich už nemal žiadny vplyv.

Rok 2023 bude najteplejším rokom v histórii počasia. Priemerná ročná teplota je v súčasnosti o 1,4 °C vyššia ako pred industrializáciou.

Okrem zmeny klímy spôsobenej človekom a poveternostného javu El Niňo sú tu aj ďalšie pravdepodobné príčiny tohto stavu, vrátane výbuchu sopky v Tichom oceáne v roku 2022.

V tom čase podmorská sopka neďaleko Tongy katapultovala do stratosféry obrovské množstvo vodnej pary. Vodná para sa považuje za najdôležitejší skleníkový plyn na Zemi. Tu sme o tom písali viac: