Štvrtok 29. februára 2024. Dnes je výnimočný deň. Nielenže sa končí mesiac február, a tým aj meteorologická zima, ale čo je dôležitejšie, po štyroch rokoch opäť nastal čas pridať jeden deň k najkratšiemu mesiacu v roku. Prečo sa to deje a čo by sa stalo ak by sme priestupné roky zrušili?

Dôvodom potreby pravidelne pridávať jeden deň ku kalendárnemu roku je rozdiel medzi dĺžkou kalendárneho roka (365 dní) a tzv. tropickým rokom, ktorý presne udáva dĺžku jedného obehu Zeme okolo Slnka.

Jeden úplný obeh Zeme okolo Slnka trvá 365 dní a 5 hodín, 48 minút a 45 sekúnd. Aby sa kalendárny a tropický rok čoraz viac nelíšili, musíme si umelo pomáhať a tieto rozdiely vyrovnávať priestupným rokom - každé štyri roky musíme ku kalendárnemu roku pridať jeden celý deň.

V takomto prípade by sa nesúlad medzi kalendárnym a tropickým rokom postupne nahromadil a za niekoľko stoviek rokov by sa leto začínalo v decembri namiesto v júni. Pravidelnosť ročných období, na ktorú sme zvyknutí, by sa postupne zmenila.

Myšlienka priestupného roka ako riešenia nesúladu medzi kalendárnym a tropickým rokom sa zrodila v starovekom Ríme. Postupne sa v gregoriánskom kalendári zaviedol systém pridávania jedného dňa k najkratšiemu mesiacu v roku, februáru, a to v priestupných rokoch.

Tak ako ľudia narodení 29. februára oslavujú svoje narodeniny len raz za štyri roky, rovnako často sa oslavujú meniny aj Radomírovia. Ak sa títo ľudia nechcú vzdať osláv v iných, neprestupných rokoch, 1. marec je najvhodnejším obdobím na oslavu ich dňa.