Mnohí si prítomnosť slnečnej oblohy automaticky spájajú s teplom. Avšak ani jasná obloha, absencia zrážok a bezveterné počasie nedokážu vždy automaticky navodiť dokonale teplé počasie (či už na jar alebo v lete). Dôvod je prostý.

Účinok vetra na naše vnímanie teploty je nám dobre známy. Jasné počasie je však spojené iba so slabým alebo žiadnym vetrom. "Pes je zakopaný" tak niekde inde. Pritom si stačí skontrolovať v našej aplikácii jeden, resp. dva v tejto veci dôležité údaje.

Vlhkosť vzduchu sa udáva v %, keďže je vzduch nasýtený vodnými parami. Rosný bod udáva teplotu, kde pri danej vlhkosti by nastala kondenzácia vodných pár vo vzduchu. Polopatisticky povedané, rosný bod udáva hodnotu teploty, kam až by musela teplota klesnúť, aby vznikla hmla, rosa či oblaky.

Aj pri zemi, kde žijeme, je hodnota rosného bodu ovplyvňovaná vlhkosťou vzduchu. Čím je vzduch suchší (má menej % vlhkosti), tým nižší je rosný bod. Rozdiel medzi skutočnou teplotou a rosným bodom sa tým zväčšuje. Napríklad pri len 25 % vlhkosti môže byť tento rozdiel aj takmer 20 °C. V tabuľke nižšie je uvedený rosný bod pri vlhkosti 25 % pri rôznych teplotách.

Takáto situácia sa vyskytuje typicky na jar, kedy k nám prúdi suchý kontinentálny vzduch od severu až severovýchodu po okraji tlakovej výše. Napr. na severe pri teplote 11 °C môže byť pri nízkej vlhkosti rosný bod len -9 °C. Rosný bod tak v takýchto prípadoch môže v mnohých lokalitách na Slovensku po celý deň pod nulou.

Niet sa teda čomu čudovať, že vzduch je pri takejto nízkej teplote ostrý a nepríjemný. Napriek slnečnému žiareniu a plusovým teplotám nad 0 °C je v takýchto prípadoch pomerne rezko a na pocit pod nulou. Z toho celého teda vyplýva, že čím je vyššia vlhkosť, tým je teplota na teplomere bližšia nášmu pocitu a našej pocitovej teplote.

Naša aplikácia je vám teda vždy k dispozícii, aby vám ponúkla možnosť dopredu vedieť, či avizované teplo bude na pocit naozaj teplé alebo či avizované ochladenie bude naozaj chladné.