Kým v súčasných zimách musíme sneh hľadať s lupou, takto presne pred 100 rokmi to bol opačný extrém. Extrémne veľké zásoby snehu vo vysokých polohách si vyžiadali tú najkrutejšiu daň v podobe tej najväčšej lavíny v histórii Slovenska.

Píše sa 6. február 1924 a v pohorí Veľká Fatra na strednom Slovensku silne sneží a fúka vietor o sile víchrice. Takéto nehostinné počasie sa stáva živnou pôdou pre tú najväčšiu lavínu v histórii Slovenska. Na strmých a odlesnených svahoch tu ležali obrovské previate haldy snehu, ktoré tu držali už len silou vôle.

Je 21:30 a ku zavíjajúcemu vetru sa pridáva znenazdajky obrovský rachot. Z juhovýchodných svahov vrchu Krížna sa spúšťa obrovská lavína, ktorá pri svojom postupe nadobudla rýchlosť až 180 km/h. Takouto rýchlosťou prešla až 2,5 km, čím zasiahla hornú časť osady Rybô (časť obce Staré Hory – okr. Banská Bystrica).

Pár hodín pred touto lavínou spadla iná menšia lavína kolmo na trajektóriu onej veľkej lavíny. Tá zablokovala postup veľkej lavíny ďalej k dolnej časti osady Rybô. Keď by nespadla krátko pred veľko lavínou tá malá, obetí na životoch či škôd na majetku by bolo oveľa viac.

Obrovská masa snehu s váhou cca 600 000 ton vyvolala nárazový tlak až 800 kPa. Tá zo sebou zmietla 1 200 metrov kubických lesa, celé 3 domy a zasypala až 22 ľudí, z ktorých prežili iba štyria ľudia.

Na mieste kde sa zastavila, ostalo ležať 2,4 milióna metrov kubických snehu. Podľa súčasnej medzinárodnej klasifikácie lavín by sa táto lavína zaradila do kategórie veľmi veľké lavíny (najväčšia veľkosť podľa tejto klasifikácie).

Snehu bolo dokonca až tak veľa, že sa neroztopil ani počas leta. Každopádne, táto lavína sa svojou mohutnosťou i spôsobenými škodami či obeťami na ľudských životoch stala tou najtragickejšou lavínou v histórii Slovenska.

Dávajte si preto v zime pri pohybe v horskom teréne obrovský pozor a zbytočne neriskujte a nevchádzajte do lavinóznych oblastí. Sledujte počasie v našej appke a riaďte sa odporúčaniami horskej záchrannej služby!