Je tu najdlhší deň v roku: Letný slnovrat ponúka radosť i smútok

Možno trochu viac skeptický, no zároveň aj radostný. Tak často vnímali aj vnímajú ľudia deň letného slnovratu a prvý deň astronomického leta ľudia na severnej pologuli. Nie je asi ťažké odhadnúť prečo.

V tom najjednoduchšom astronomickom kalendári existujú 4 významné dni za rok. Tie sa vzťahujú na obeh Zeme okolo Slnka. Z nich ten asi najradostnejší – aj keď s trpkejšou príchuťou – je letný slnovrat.

Severná pologuľa sa v tomto momente začína znovu pomaly odkláňať od Slnka. Deň je tak v tomto momente najdlhší, pričom po ňom sa začína pomaly skracovať. Na južnej pologuli je to presne opačne, pričom tam sa tento deň logicky nazýva zimný slnovrat.

Dni sa však, našťastie, začnú skracovať len veľmi pomaly. Najdlhší deň bude mať v strede našej republiky 16 a štvrť hodiny. V nasledujúcich dňoch sa čas východu a západu Slnka bude posúvať len veľmi kozmeticky, spočiatku iba o sekundy, postupne denne iba o cca 1 či 2 minúty.

Citeľnejšie bude deň kratší až začiatkom augusta, vtedy deň bude mať cca 15 hodín a 20 minút. Stále však bude deň oproti skorej jari či zime veľmi dlhý. Vo všeobecnosti platí, že dni sa skracujú/predĺžujú v okolí oboch slnovratov (letného i zimného) naozaj veľmi máličko. Naopak - najrýchlejšie sa dni skracujú/predĺžujú v okolí rovnodenností (jarnej i jesennej).

Deň letného slnovratu je zároveň aj začiatkom astronomického leta. To tohto roku odštartuje naozaj ukážkovo horúčavami, a to hneď v druhý a tretí astronomicky letný deň. Panovať však bude po väčšine sucho. So začiatkom astronomického leta sú spojené aj viaceré tradície, u nás najznámejšia sa týka svätojánskej noci, kde sa verí, že táto noc má magickú moc. Viac budeme o tomto zvyku hovoriť v samostanom článku.

Ako si bude astronomické leto bude počínať, môže spolu s nami sledovať pomocou našich radarov a predpovedí.