Astronomické zaujímavosti: Zažívame obdobie bez skutočných nocí

V júni na časti Slovenska vôbec nenastáva astronomická noc - Slnko totiž okolo slnovratu nezapadá viac ako 18 stupňov pod obzor. Tento zaujímavý fenomén si dokonca všimli aj naši predkovia a zachytili ich aj v pranostikách.

Západ slnka nikdy nenastane okamžite, ako keď otočíme vypínačom. Fáza, keď je po západe slnka ešte dobrá viditeľnosť, sa nazýva občiansky súmrak. Občiansky súmrak je definový aj tým, že je ešte stále možné napríklad čítať knihy.

Vzhľadom na sklon zemskej osi a lom svetla od Slnka prechodom cez atmosféru je jún zaujímavý tým, že na niektorých miestach nenastáva astronomická noc, ale len astronomický súmrak. Čím severnejšie sa pohybujeme, tým je noc kratšia a jasnejšia. Napríklad v takom Námestove astronomická noc nenastala už od konca mája. Na druhej strane v južnej polovici Slovenska alebo v susednom Rakúsku či Maďarsku sa astronomická noc vyskytuje po celý rok. Napríklad v Bratislave trvá od 0:19 do 1:28, takže skutočná noc je tu veľmi krátka.

Na sever od našich hraníc je situácia opačná. Za polárnym kruhom slnko v čase slnovratu vôbec nezapadá. Približne od 60. rovnobežky trvá celú noc len občiansky súmrak a je svetlo, takéto noci nazývame biele.

Astronomické leto sa začne túto sobotu 21. júna o 4 hodiny a 42 minút, keď Slnko vstúpi do znamenia Raka. Deň bude najdlhší a noc najkratšia. Potom sa dni začnú opäť pomaly skracovať až do zimného slnovratu, ktorý tento rok nastane 21. decembra o 4 hodiny a 2 minúty.

V kalendári známych pranostík sa objavuje sv. Vít, ktorý oslavuje presne 15. júna. Okrem toho, že býva často označovaný ako spúšťač druhej vlny Medardovských dažďov, práve s ním sa spájajú aj pranostiky, ktoré priamo odkazujú na fenomén absencie astronomickej noci okolo letného slnovratu, čo môže trvat až do 12. júla: