Jedna z najznámejších pranostík: 3 ľadoví muži a Žofia sa "rozdvojujú" do dvoch termínov

V čase, keď je už mnoho ľudí naladených na blížiace sa leto, prichádza zvyčajne nepríjemné ochladenie, ktoré je pozorované už minimálne 6 storočí. Pranostika o troch (svätých) ľadových mužoch, no aj po nich nasledujúcej Žofii však nie vždy vyjde priamo na dané dni. Navyše, aj klimatická zmena (okrem iného) výraznejšie prispela dokonca k rozdvojeniu tejto pranostiky do dvoch termínov – skoršieho a neskoršieho...

Traja „zmrznutí“ odkazujú na pravidelne sa vyskytujúce výrazné ochladenie v prvých 2/3 mesiaca máj. Ľudia si ho všímali už veľmi dávno, čo dokazuje jednak veľké množstvo pranostík vzťahujúcich sa na všetky 4 dni (Pankrác, Servác, Bonifác ale aj Žofia), ale aj viacero písomných zmienok o tomto pozorovanom ochladení. Prvá priama zmienka o nich (ňom) pochádza z knihy Konráda Dangkrotheima o životopisoch svätých z roku 1415. Táto pranostika sa tak zaraďuje medzi tie najstaršie známe na našom území.

Nemeckí meteorológovia vykonali v roku 2022 výskum, kde sledovali dlhodobý vývoj teploty pre stanicu Karslruhe od roku 1779. Prišli na to, že už od roku 1840 dochádza vo zvýšenej frekvencii k „rozdvojeniu“ tejto pranostiky z termínu 12.-15. mája do dvoch z termínov. Prvý je okolo 8.-9. mája, druhý okolo 20.-21. mája.

Kým pri jednom termíne (12.-15-5.) pravdepodobnosť nastatia pranostiky bola okolo 60 %, po rozdelení pranostiky do dvoch termínov sa pravdepodobnosť nastatia ochladenie znížila na 40 %, s nižšou pravdepodobnosťou pre druhý termín (20.-21.5.). Pre podobné meteorologické podmienky možno zistenia tohto zaujímavého výskumu pre Nemecko aplikovať aj pre nás na Slovensku.

V podmienkach Slovenskej republiky je dodatočne odpozorované, že traja zmrznutí sa prejavujú (ak už nastanú) skôr veľmi chladným a daždivým počasím cez deň, než nočnými mrazmi. Pravdepodobnosť sneženia a mrazu počas nich je ešte nižšia ako pranostiky samotnej – iba na úrovni 30 %. Aj preto z histórie poznáme všelijakých troch zamrznutých. Tropické alebo veľmi vysoké letné teploty sa v okolí obdobia 12.-14.5. vyskytovali napr. v rokoch 1958, 1969, 1985, 2003, 2007, 2012, 2022 či 2024.

Naopak, výrazne sa pranostika prejavila v rokoch 1954, 1978, 1980, 1987, 2011 – výraznými rannými a nočnými mrazmi, 2019 - snežením aj na severe v nižších polohách, či najvýraznejšie minimálne za 21. storočie práve tohto roku 2025 - kedy sme hlboko pod dlhodobým normálom priemernej dennej teploty neprestajne viac ako 7 dní (k dátumu 11. mája 2025) s výhľadom ďalšieho pokračovania. V spojitosti s klimatickou zmenou sa pozoruje zvýšený výskyt dlhodobého ochladenia v máji v dvojročných intervaloch (2019, 2021, 2023, 2025...) ako priamy dôsledok nadpriemerne teplých zím.