Február sa blysol: Zimné búrky a vzácna supercela

V piatok minulého týždňa sa na južnej Morave a na Záhorí vyskytli lokálne búrky. Jedna z nich bola nakoniec vyhodnotená ako supercela (rotujúca búrka).

Búrky sa môžu vyskytnúť v každom ročnom období, ale supercelárne búrky sú častejšie spojené s letom a v zime sú zriedkavé. Piatková supercela bola oveľa menšia ako tie letné a dosahovala výšku len okolo 6 km. Naposledy sa podobná supercela objavila napríklad vo februári 2020 nad Vysočinou a časťou Moravy.

Supercela je špecifický typ búrky, ktorý sa od bežných búrok líši tým, že je zosilnený jedným vzostupným rotujúcim prúdom. Tento prúd vzduchu slúži ako hnací motor, takže búrka môže žiť niekoľko hodín a dosiahnuť veľkú výšku viac ako 11 - 12 km. Superbúrky sú sprevádzané nebezpečnými prejavmi, ako sú krupobitie, nárazy vetra a v niektorých prípadoch aj tornáda.

Vznikla v Rakúsku, juhovýchodne od Mikulova, a postupne sa presunula cez Břeclavsko, kde zasiahla mesto Lanžhot. Tu sa prejavila intenzívnymi zrážkami a krúpami s veľkosťou do 1 cm. U nás na Slovensku mala bunka ešte výraznejšie radarové znaky supercely, napríklad tzv. hákové echo. Našťastie všetky nebezpečné prejavy tejto supercely pozostávali len z intenzívnych zrážok a krupobitia.

Miestne podmienky sú rozhodujúce pre vývoj superciel s nízkym vrcholom. Je to spôsobené nižšou dostupnou energiou (v dôsledku nižších teplôt), označovanou ako CAPE. Na následný vývoj superciel a ich rotáciu má najväčší vplyv strih vetra, teda zmena smeru a rýchlosti vetra s výškou.

Ak tieto bunky prerastú do vyšších vrstiev atmosféry, kde je teplota nižšia ako -20 stupňov, môžu vytvárať bleskové výboje. Väčšina nízkych superciel nedosahuje výšku viac ako 6-8 km. V niektorých prípadoch sa môže vyskytnúť rotujúca bunka bez bleskovej aktivity, čo však veľmi sťažuje jej detekciu.

Chcete mať vždy prehľad o tom, čo sa deje? Sledujte nás v našej aplikácii!