Na oblohe bude v júni rušno! Okrem krásneho splnu na začiatku mesiaca a príchodu letného slnovratu 21. júna nás čaká aj nezvyčajne dobrá viditeľnosť našich najbližších susedných planét či tajomných nočných mrakov.

Hneď vedľa hviezdokopy (výrazné zoskupenie hviezd, ktoré drží "pohromade" gravitačné pôsobenie) s názvom Clover sa nachádza Mars. Mars bol najbližšie k stredu Clover v piatok 2. júna a v sobotu 3. júna, kedy červená planéta takmer "splynula" s hviezdokopou.

Mars sa bude opäť postupne vzďaľovať od stredu hviezdokopy, zatiaľ čo jasná Venuša (večernica) sa bude k hviezdokope približovať. Okolo 10. júna budú dve najbližšie planéty k Zemi strážiť hviezdokopu – každá z opačnej strany – čo vytvorí na nočnej oblohe zaujímavé divadlo.

V júni aj v júli budeme môcť pozorovať tzv. nočné svietiace oblaky. Ide o najvyššie oblaky v atmosfére, v časti nazývanej mezosféra (približne 80 až 85 kilometrov nad zemským povrchom), ktoré sú tvorené výlučne kryštálmi ľadu. Tieto oblaky sú pozorovateľné len na obmedzenom území planéty počas veľmi krátkeho obdobia roka.

Za normálnych podmienok sú nepozorovateľné, pretože spodné vrstvy atmosféry musia byť zahalené do tmy, zatiaľ čo vyššie vrstvy atmosféry, kde sa tieto oblaky nachádzajú, sú osvetlené Slnkom. Takéto podmienky nastávajú len krátko po západe alebo krátko pred východom Slnka.

To konkrétne v čase, keď Slnko ani v noci neklesá príliš hlboko pod obzor – teda okolo letného slnovratu a len medzi 50. a 70. stupňom severnej (južnej) zemepisnej šírky. Bližšie k pólom je už polárny deň, zatiaľ čo ďalej smerom k rovníku je Slnko už príliš hlboko pod obzorom.

U nás bude tento jav pozorovateľný zvyčajne medzi 22.00 a 24.00 hod. a tiež medzi 2.00 a 4.00 hod. nad severným obzorom. Objavujú sa ako drobné žiariace pavučiny na inak tmavej oblohe. Medzi ďalšie významné júnové udalosti patrí ešte príchod najdlhšieho dňa v roku na severnej pologuli – letného slnovratu 21. júna.