Ako sa dni rapídne skracujú, ubúda slnečný svit a klesajú teploty, tak sa niečo v stromoch, resp. listoch mení. Tohto roku je to však strašne pomalé. Prečo?

V októbri sa stromy zvyknú začať pripravovať na chladné obdobie a zelené farbivo chlorofyl v listoch rozkladať. Po rozklade zeleného farbiva na chvíľu vyniknú iné farby, najmä odtiene žltej, červenej a hnedej, ktoré stoja za farebnosťou jesene. Tento rok stojíme ešte len na počiatku tejto farebnosti a aj to zatiaľ len na severe.

Tohtoročná jeseň je zatiaľ v priemere mimoriadne teplá. September skončil ako jeden z najteplejších alebo dokonca ako najteplejší v histórii, pričom ani október (až na pár ojedinelých dní) sa neblysol vyslovene chladným počasím. Postupujúca jeseň sa tak tento rok prostredníctvom poklesu teplôt prejavuje veľmi ťažkopádne. Jediné, čo jeseň až do týchto upršaných dní pripomínalo, je ubúdajúci slnečný svit a skracujúce sa dni.

Podľa profesora Dr. Andreasa Roloffa, vedca z Technickej univerzity v Drážďanoch, viedla lokálne veľmi vlhká prvá polovica augusta v našej oblasti k druhému a neraz často aj k tretiemu "rašeniu" mnohých nových listov. To je jeden z dôvodov, prečo stromy boli, resp. niekde ešte stále sú zelené.

"Zelená fáza" listov sa končí s prvým nočným mrazom. Mráz zastaví proces fotosyntézy, prostredníctvom ktorého si rastlina vytvára vlastnú výživu (cukry). Fotosyntéza v listoch prebieha vďaka špeciálnemu zelenému farbivu nazývanému chlorofyl, ktoré pomáha rastline účinne zachytávať slnečné svetlo.

Keď sa pletivo v liste poškodí a fotosyntéza sa zastaví, rastlina už nepotrebuje chlorofyl. Ten sa stáva záťažou, ktorej sa musí zbaviť, aby si rastlina či strom ušetrila energiu pred príchodom zimy. Chlorofyl sa potom začne rozkladať a rastlina si do kmeňa, konárov a koreňov uloží zložky, ktoré využije v nasledujúcom vegetačnom období.

Listy s rozloženým chlorofylom týmto spôsobom na jeseň získavajú farby, ktoré sú špecifické pre konkrétnu prítomnosť pomocných farieb a ich relatívny pomer.

Väčší vplyv ako klesajúce množstvo slnečného svitu má teda práve teplota. Ak by listy na stromoch ostali až do zimy, prvý silnejší mráz (aj keď by bol iba jeden) by prítomnú vodu v listoch zmenil na ľadové kryštáliky a tie by roztrhali pletivo listu a list by opadol.

Hlavnou príčinou tohtoročného mimoriadne neskorého opadu listov je teda veľmi neskorý výskyt prvých mrazov. Na severe k prvým mrazom došlo v týždni po 16.10.2023, na juhu sa však mrazu tesne vyhli. Na Podunajskej nížine, čo by najteplejšej oblasti na Slovensku, stále (k 25.10.2023) pozorujeme zelené odtiene listov.

Ani náš aktuálny výhľad teda nesľubuje prvé mrazy aj na nížinách, a teda príchod jesennej farebnosti aj tam. Ak však ste z lokality, kde sú už stromy v pestrofarebnom šate, neváhajte sa s nami podeliť o fotky na našom facebooku alebo aj priamo v aplikácii prostredníctvom uploadera.