Pre severnú pologuľu tento dátum znamená začiatok astronomickej jesene, pre južnú pologuľu začiatok astronomickej jari.

Teoreticky sú deň a noc na celej planéte rovnako dlhé, ale v praxi kvôli lomu slnečných lúčov v zemskej atmosfére trvá deň stále približne 12 hodín a 10 minút, takže skutočná rovnodennosť nastáva o niekoľko dní neskôr.

Ak by ste v tento deň stáli na poludnie na rovníku, Slnko by bolo nad hlavou, takže slnečné lúče by na vás dopadali pod uhlom 90 stupňov a nevytvárali by v podstate žiadny tieň.

Slnko bude teraz pokračovať vo svojej zdanlivej ceste na juh až do zimného slnovratu, keď jeho lúče budú na pravé poludnie dopadať na obratník Kozorožca. Na obratníku Raka sa Slnko opäť "otočí" a potom bude putovať na sever cez rovník až do letného slnovratu, keď podobným spôsobom dorazí na obratník Raka.

Pri našej jesennej rovnodennosti dopadajú slnečné lúče pod maximálnym uhlom 40 stupňov, čo je o 23 stupňov menej ako pri letnom slnovrate a o 23 stupňov viac ako pri zimnom slnovrate. Číslo 23 nie je náhodné, pretože práve na približne 23. rovnobežke severnej a južnej zemepisnej šírky sa nachádzajú oba vrcholy (obratníky).

V tomto ročnom období sa nám najrýchlejšie skracuje deň. Počas jesennej rovnodennosti je však v porovnaní s jarnou rovnodennosťou výrazne teplejšie počasie. Je to spôsobené tepelnou zotrvačnosťou, keď zemský povrch a moria a oceány zostávajú silne ohriate z letného obdobia. Z teplotného hľadiska tak posledná dekáda septembra zodpovedá približne polovici mája, keď sú slnečné lúče oveľa silnejšie.

Práve okolo jesennej rovnodennosti je typický nástup tzv. babieho leta. Príde tento rok babie leto? Sledujte s nami počasie i výhľady v našej aplikácii.