Miestami boli aj silné: Českom sa prehnali fotogenické búrky

V pondelok 6. 5. popoludní zasiahli Českú republiku prvé silné búrky. Padali krúpy, diaľnicu D1 zaplavila voda a na juhu Čiech sa objavilo tornádo.

Cez našu oblasť v pondelok postupovalo zvlnené frontálne rozhranie. Prvé búrky sa začali tvoriť v susednom Česku už v priebehu popoludnia, a to konkrétne v južných Čechách. Pásmo sa potom rozšírilo a zosilnelo na západe Vysočiny. Večer sa ďalšie búrky presunuli z Bavorska. Tie však s postupujúcim večerom postupne slabli a prechádzali do trvalejšieho dažďa.

Búrky boli silné najmä v Zruči nad Sázavou. Prívalový dážď spojený so silným krupobitím vytvoril v meste niekoľkocentimetrovú vrstvu malých krúp. Krajina sa tu zmenila na nepoznanie, pretože krúpy vytvorili dojem, že celé územie je pokryté snehom.

Silná búrka s prívalovým dažďom skomplikovala dopravu na diaľnici D1 pri Souticiach v smere na Brno. Prívalový dážď spôsobil zosuv pôdy. Bahno a konáre zo stromov na chvíľu ochromili dopravu, ktorá musela byť vedená v jednom pruhu.

V malej obci v okolí mesta Příbram bola zachytená učebnicová štruktúra tzv. supercely. Ide o špeciálny typ búrky, ktorá sa vyznačuje silným rotujúcim vzostupným prúdom. Oblak, ktorý bol viditeľný z obce, sa nazýva wall cloud. Ide o časť búrky, kde sa v dôsledku rýchlej kondenzácie zviditeľňuje rotujúci stĺpec vzduchu, ktorý celú búrku vyživuje. Práve z týchto oblakov sa niekedy tvoria tornáda.

Supercela tam dorazila vďaka tzv. storm-splittingu. Ide o proces, pri ktorom sa búrka rozdelí na dve časti a každá z nich sa pohybuje opačným smerom. Tento proces spôsobuje rýchle zmeny v cirkulácii vetra, čo v mnohých prípadoch vedie k rozvoju rotácie a následne k vzniku supercelárnej búrky.

Slabšie tornádo sa objavilo v oblasti obcí Adamov a Hůry v pondelok okolo 15.00 hod. Prvotné predpoklady poukazovali na možnosť, že išlo o jav nazývaný gustnado. To je spojené s prechodom búrkového frontu alebo silnejšej prehánky (tzv. gust front). V tomto prípade môže v dôsledku zosilneného strihu vetra dôjsť ku krátkodobému stáčaniu vzduchu pod základňou oblačnosti. Na rozdiel od tohto prípadu však gusts nie sú spojené so základňami mrakov.

V tomto prípade sa aj podľa fotografií od iných svedkov zdá, že jav bol spojený s oblačnosťou. Hovoríme teda o takzvanom nesupercelárnom tornáde. Nazývame ho tak preto, lebo nevychádza zo žiadnej viditeľnej nízkej, stenovej oblačnosti, o ktorej sme tu už hovorili. Bunka, ktorá vytvorila toto tornádo, nebola supercelou a nevykazovala rotáciu. Takéto krátkodobé oblačné víry nie sú v Európe ničím výnimočným. Berme teda toto iba ako akési „divokejšie privítanie“ nadchádzajúceho leta.