Na ceste po nočnej oblohe: Hviezdokopy

Aj malé dieťa pravdepodobne vie, čo je to hviezda. Dnes sa však pozrieme na fenomén takzvaných hviezdokôp. Aké sú veľké? A môžeme nejakú pozorovať voľným okom?

Na úvod si povedzme, čo je to vlastne hviezda. Je to guľovité nebeské teleso, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia. Našou najbližšou hviezdou je, samozrejme, Slnko. Hviezdokopy, ako už názov napovedá, sú skupiny hviezd, ktoré drží pohromade gravitácia. Delíme ich na dve skupiny, otvorené a guľové.

Otvorené hviezdokopy nemajú jednoznačný tvar a obsahujú desiatky až stovky hviezd. Otvorené hviezdokopy často obsahujú veľké množstvo hmlovín. V budúcnosti mnohé hviezdokopy pravdepodobne zaniknú v dôsledku gravitačného pôsobenia blízkych hviezd na hviezdokopu. Medzi najznámejšie patria takzvané Plejády, ktoré možno pozorovať od neskorého leta do jari voľným okom.

Ako už názov napovedá, guľová hviezdokopa má tvar gule, v ktorej sú hviezdy zoskupené bližšie k sebe a v oveľa väčšom počte ako v otvorených hviezdokopoch. Ak by sa Slnko nachádzalo v guľovej kope, blízke hviezdy by svietili tak jasne, že by na Zemi nebola nikdy noc.

Medzi najznámejšie a najväčšie hviezdokopy patrí M13, ktorú v roku 1714 objavil anglický astronóm Edmund Halley. Jej vek sa odhaduje na 11,65 miliardy rokov. Zaujímavosťou je, že do tejto guľovej kopy bola v roku 1974 vyslaná správa mimozemským civilizáciám z rádioteleskopu v Arecibe v Portoriku. Stalo sa tak pri príležitosti rekonštrukcie rádioteleskopu.