Od pradávna ľudia letný slnovrat a najdlhšiu noc s magickou silou oslavovali namiesto 21. až 24. júna. Aké zvyky či pranostiky sú s ňou spojené, a prečo práve tento deň? A ako sa zachová počasie tohto roku?

Letný slnovrat nastáva pravidelne 20., 21. júna alebo 22. júna - v drvivej väčšine prípadov však 21.6. O letnom slnovrate sme písali pred pár dňami v samostatnom článku. Ľudia však v minulosti každú významnú udalosť (ako aj udalosť v počasí) spájali s nejakým svätým.

K dátumu letného slnovratu je sviatok najbližšieho svätého práve 24. júna. Je ním sv. Ján Krstiteľ. Predvečeru tohto sviatku, resp. danému večeru a noci sa prisudzovali tie najmagickejšie vlastnosti z celého roku.

Keďže svätojánska noc sa spája s letným slnovratom, ľudia verili, že príroda má práve v tento deň a noc najväčšiu silu. Súviselo to s tým, že slnko je z celého roka najvyššie na oblohe a teda má najväčšiu silu na ovplyvňovanie ľudí i prírody.

Preto ľudia zvykli v túto noc páliť tzv. Svätojánske ohne, a to na najvyššom kopci ako počesť slnka v jeho najvyššom bode (zdanlivého pohybu na oblohe) v rámci roka. Ľudia ich zvykli preskakovať, čo ich malo chrániť pred zlom, nešťastím a celkovo mal mať oheň očistnú moc.

Okrem pálenia ohňov sa tiež zbierali bylinky či sa kúpalo v riekach alebo jazerách. Ako bylinky, tak aj voda mali mať blahodarné účinky na ľudské telo. Zvyky – najmä čo sa týka Svätojánskych ohňov- sa na Slovensku v niektorých regiónoch stále dodržiavajú a praktizujú.

Na Slovensku sa svätojánske ohne pália v dvoch termínoch. Buď počas noci zo soboty na nedeľu najbližšej k 24. júnu (novodobejšie slávenie, kvôli tomu, že ľudia po väčšine nepracujú cez víkend a môžu preto ponocovať) alebo tradične až večer 24. júna. Ak plánujete páliť "jánske ohne", myslite pritom na aktuálny stav sucha vo vašej lokalite.