Na Hromnice o hodinu více. Všetci túto pranostiku istotne poznáme. Avšak, je to v skutočnosti tak? A prečo vlastne sa Hromnice volajú tak ako sa volajú?

Všetko sa začína, keď Slnko vstúpi do Kozorožca a začne sa astronomická zima. Vtedy máme najkratší deň a najdlhšiu noc z celého roka. Zimný slnovrat nastáva 21. decembra, ale nie vždy je to tak. Napríklad minulý rok nastal až 22. decembra.

Posunutie dátumu zimného slnovratu je spôsobené tým, že Zem neobieha okolo Slnka po presnej kruhovej dráhe, ale po elipse. Každopádne, od tohto dátumu uplynulo presne 6 týždňov. Dĺžka dňa sa tým pádom naozaj posunula v priemere už o 1 hodinu a 20 minút.

Hromnice mali pre našich predkov, najmä pre kresťanov, veľký význam. Tento sviatok je známy ako "Uvedenie Pána v chráme". Slávi sa vždy štyridsať dní po Vianociach. Odkazuje na okamih, keď bol malý Ježiš po prvýkrát po svojom narodení prenesený do jeruzalemského chrámu.

Hromničky sú sviečky požehnávané práve v tento deň. Ľudia ich zapaľovali najmä v minulosti, keď sa modlili a prosili o ochranu pred búrkami. Aj dnes je búrka pre mnohých ľudí symbolom nebezpečenstva a strachu. Naši predkovia sa báli búrok ešte o to viac, a preto zapaľovali požehnané sviečky a vykladali ich do okien, aby ich ochránili práve pred týmto nebezpečným živlom.

Hromnice v histórii už mnohokrát naplnili svoje názov. Hromnice možno okrem iného považovať za akýsi prvý zlomový bod, ktorý nás nevyhnutne priblížuje k jari, slnku a potom k letu. V minulosti, keď sa rok delil iba na teplý a chladný polrok, práve Hromnice boli tým dňom, ktorým sa predpokladalo že začína tá letná časť roku, tzv. "hromová".

Ľudia si všimali znaky približujúcej sa jari a znakov teplej časti roku a práve preto sa k sviatku Hromníc viaže najviac pranostík z celého roku, a to až cca 65. V nasledujúcej tabuľke uvádzame tie najvýstižnejšie:

S naším detektorom bleskov vás búrka neprekvapí ani na Hromnice, vo februári, alebo aj hocikedy inokedy počas roku: