Nástrahy leta a slnka: Čo je SPF faktor a ako chráni pokožku?

V minulej časti článku od UV indexe sme uviedli, že nie je UV žiarenie ako UV žiarenie, a tiež sme spomenuli ako si môžeme svoju pokožku ochrániť. Dnes sa bližšie pozrieme na to, ako tieto ochrany fungujú, a čo to vlastne SPF index je.

Okrem prirodzenej ochrany – vyhýbanie sa slnku medzi 10. a 15. hodinou – sú, samozrejme, k dispozícii aj krémy s ochranným faktorom SPF (Sun Protection Factor), ktoré nám pomáhajú bojovať proti nepriaznivým účinkom UV žiarenia na naše zdravie.

Napríklad krém s faktorom SPF 30 prepustí jednu tridsatinu žiarenia, a tým predĺži váš bezpečný čas na slnku (bez spálenia alebo poškodenia pokožky) približne o tridsaťnásobok, t. j. z bežných 10 minút na 300 minút (5 hodín).

Krémy s SPF faktorom fungujú na báze minerálneho alebo chemického UV filtra. Minerálny (alebo anorganický) filter je v krémoch zvyčajne zastúpený látkou, ako je napríklad oxid titaničitý alebo oxid zinočnatý.

Tieto látky vytvárajú na povrchu našej pokožky ochrannú vrstvu, bariéru, ktorá rozptyľuje a odráža slnečné žiarenie vrátane UV žiarenia. Ich výhodou je, že nepreniknú cez pokožku, a tak sa nedostanú do nášho tela. Ich nevýhodou je, že sa horšie rozotierajú a často zanechávajú na pokožke jemný viditeľný povlak.

Krémy na báze chemických (organických) UV filtrov obsahujú špeciálne chemické látky, ktorých molekuly môžu vďaka svojej štruktúre absorbovať UV žiarenie. Výhodou krémov s týmito typmi filtrov je ich ľahšia roztierateľnosť na pokožke a absencia bieleho filmu na pokožke po aplikácii.

Na druhej strane nevýhodou je, že niektoré z týchto molekúl prenikajú cez pokožku do ľudského tela. Bezpečnosť týchto zlúčenín pri dlhodobom používaní alebo možnosť ich nežiaducej interakcie s inými chemickými látkami je stále otázna. Preto sa minimálne pre malé deti tieto typy opaľovacích krémov skôr neodporúčajú.

Existuje aj potenciálne riziko hromadenia organických zlúčenín (ktoré pôsobia ako chemické UV filtre) a ich interakcie s prostredím. Ukázalo sa napríklad, že vodné plochy využívané na letnú rekreáciu sú pomerne silne zaťažené takýmito chemickými látkami, ktoré sa navyše rozkladajú veľmi pomaly alebo takmer vôbec. Tieto chemikálie sa potom prostredníctvom vody dostávajú do potravinového reťazca.