Pokojnú večernú idylku po rušnom dni narušilo v pondelok (9.10.) východniarom zemetrasenie. Ľudia hlásia po relatívne silnom zemetrasení menšie, ale aj väčšie škody, najmä na budovách.

Táto jeseň sa zatiaľ nevyznačovala príliš zaujímavým počasím. To ale definitívne zmenil 9. október 2023. Veľmi skoré sneženie nestačilo, večer sa k tomu vyskytlo na Zemplíne pomerne silné zemetrasenie. Tento dátum sa tak určite zapíše do slovenskej histórie najsilnejším zemetrasením za takmer celé storočie.

V prvom rade treba povedať že zemetrasenia sa nedajú predpovedať, rovnako ako to uplynulé. Epicentrum tohto zemetrasenia sa podľa EMSC (Európsko-stredomorského seizmologického centra) nachádzalo v katastri obci Ďapalovce (okr. Vranov nad Topľou) v tesnej blízkosti vodnej nádrže Domaša. Zemetrasenie bolo plytké, hypocentrum bolo v hĺbke iba 17 km a vyskytlo sa presne o 20:23.

Šok u obyvateľov východu spôsobil nielen jeho výskyt, ale najmä jeho sila. SAV (Slovenská akadémia vied) na základe svojho dodatočného ručného merania namerala silu zemetrasenia na úrovni 4,9 magnitúdy. Následne zhodnotila, že takéto silné zemetrasenie sa na území Slovenska vyskytlo naposledy pred 93 rokmi.

Niet sa preto čomu čudovať, že takáto sila zemetrasenia u ľudí vyvolala obavy. Ľudia v panike vybiehali pred domy či bytovky. Zemetrasenie bolo podľa posledných informácií cítiť až v okruhu 200 km od epicentra. Otrasy preto ľudia zaznamenali aj vo väčších mestách ako sú Košice, Prešov či Poprad – teda na celom východe Slovenska. Slabšie otrasy ľudia cítili aj na východnej časti stredného Slovenska na Gemeri v okolí Rimavskej Soboty, dokonca aj v okolitých krajín ako napr. Poľsko, Ukrajina či Maďarsko.

Podľa očitých svedkov zemetrasenie trvalo krátko – cca 5 až 7 sekúnd, no napriek tomu stihlo spôsobiť menšie i väčšie škody na budovách. Najčastejšie škody predstavujú popraskané steny, popadané, prípadne aj rozbité sklenené či iné predmety, či výpadky elektriny. Našťastie sa udalosť zaobišla bez zranení či obetí na životoch. Najväčšou kuriozitou je utrhnutie už zazimovanej lode zo suchého doku na šíru vodu vodnej nádrže Domaša. Hasiči ju ešte večer stihli opätovne ukotviť.

Počas utorka 10.10. za denného svetla sa však začali objavovať aj závaznejšie škody na budovách. Niektoré z nich majú natoľko poškodenú statituku, že sa uvažuje o ich zbúraní. V tejto súvislosti obce Holčíkovce a Ďapalovce (okr. Vranov nad Topľou) i Kolbovce (okr. Stropkov), ba dokonca celý okres Vranov nad Topľou boli nútené vyhlásiť mimoriadnu situáciu.

Napriek tomu, že zemetrasenie bolo najsilnejšie za posledných 93 rokov, nie je v kontexte stáročnej histórie zaznamenávania zemetrasení na Slovensku až také výnimočné. Oblasť pohoria Vihorlat a okolie Humenného je na Slovensku známe ako sopečné pohorie, kde vulkanická činnosť skončila pred 7 miliónmi rokov.

Aj keď v súčasnosti už sopky nie sú veľmi dávno aktívne, zvykne sa raz za niekoľko rokov vyskytnúť v tejto oblasti slabšie či silnejšie zemetrasenie. Pohorie sa skladá z bázických (vyvretých - sopečných) hornín, ktoré sa pri v hĺbke 10 km pri teplote okolo 500 °C správajú krehko a teda môžu vytvoriť seizmické zlomy. Ak sa v nich v nejakom čase nahromadí energia, tá sa uvoľní vo forme zemetrasných vĺn.

Relatívne silné zemetrasenia sa v tejto oblasti vyskytli v 90. rokoch minulého storočia. Ak však pôjdeme ďalej do histórie, oblasťou otriasli aj silnejšie zemetrasenia, napríklad v rokoch 1778 a 1779. Podľa prepočtov vtedy mohlo mať silu až na úrovni 6 ° magnitúdy.

Úplne najsilnejším zemetrasením zaznamenaným na území Slovenska vôbec s obrovskými škodami je zemetrasenie z roku 1763 z Komárna o sile 6,3 magnitúdy. Zničených bolo vtedy takmer 300 budov, ďalších 350 sa čiastočne zrútilo.