Aj keď u nás na Slovensku sa to možno nezdalo, minulý mesiac bol celosvetovo tretím najteplejším júlom, aký bol doteraz zaznamenaný. Oznámila to služba EÚ pre monitorovanie zmeny klímy Copernicus v Bonne.

Priemerná teplota dosiahla 16,68 °C. Teplejšie bolo len v júli 2023 a 2024. Z globálneho hľadiska bolo tento rok v júli o 0,45 °C teplejšie ako priemerná teplota v júli v normálovom období 1991 - 2020.

V Európe bolo mimoriadne teplo, najmä vo Švédsku a Fínsku, kde panovala dlhá vlna horúčav. V Turecku bol nameraný národný teplotný rekord 50,5 stupňov.

V júli 2025 boli tiež veľmi teplý svetový oceán - s teplotou 20,77 °C bola nameraná tretia najvyššia teplota morskej hladiny pre tento mesiac. Rekordy prekonali najmä Severné more a severný Atlantik. Arktický morský ľad sa zmenšil na druhú najmenšiu júlovú rozlohu od začiatku satelitných meraní.

Možno sa po prečítaní predchádzajúcich riadkov čudujete, ako je možné, že júl bol veľmi teplý, keď u nás bolo chladno. Odpoveď je jednoduchá - globálna teplota predstavuje priemernú teplotu na celej Zemi. Do úvahy sa tak berú nielen nízke teploty u nás, ale aj extrémne vysoké teploty inde na svete - napr. Fínsko či Turecko.

Inými slovami - to, že u nás (a aj napr. vo Francúzsku) bolo cez júl chladno a vlhko, neznamená, že sa globálne otepľovanie zastavilo, alebo nebodaj nastalo globálne ochladzovanie. To v žiadnom prípade. Stačí pozrieť za hranice svojej vlasti a ľahko zistíte, že globálna teplota naďalej rastie. V našom prípade (júlový chlad) ide len o lokálnu anomáliu (odchýlku).