Október je tu: Najfarebnejšia príroda i babie leto

Jednu tretinu jesene máme z pohľadu meteorológie už za sebou. Tá sa prejavila skutočne veľmi teplým septembrom, pri ktorom sme prežívaliu akýsi pocit "predĺženého leta". Štatistiky a skúsenosti však hovoria, že október má stále vysokú šancu byť rovnaký.

Začal sa október, ktorý je z pohľadu meteorológov už druhým jesenným mesiacom. Dni sa čoraz rýchlejšie skracujú, malo by pribúdať ranných mrazov a sneh sa začína objavovať aj mimo horských polôh. Prvým októbrovým dňom sa v meteorológií totižto začína tzv. zimný polrok, ktorý trvá do konca marca nasledujúceho roku. Vtedy ho vystrieda teplý polrok. Prívlastok zimný nemá len tak pre nič za nič. To však neznamená, že sa v ňom aj naďalej môže vyskytnúť príjemné počasie babieho leta.

S príchodom októbra sa ľudia začínali výraznejšie pripravovať na zimu, a tak si veľmi dobre všímali rôzne náznaky či predzvesti blížiacej sa zimy. Napríklad jedna pranostika hovorí: „Čím sa viac urodí červených bobúľ a šípok, tým viac mrazov a snehu prinesie blížiaca sa zima“ či „Keď je v októbri mnoho sršňov a ôs, bude dlhá zima“. Nie vždy však tieto pranostiky vyjdú, príkladom môže byť rok 2020, kedy bolo v lete a na jeseň všade veľa ôs, no zima aj tak skončila ako jedna z najteplejších.

Iné pranostiky ešte hovoria o výskyte búrok v tomto mesiaci, napr.: „Búrka v októbri hoci aj malá, sotva bude zima stála“ či: „Keď sa v októbri blýska, zima je blízka“. Pranostiky si teda v niektorých prípadoch jasne odporujú, čo má pôvod v tom, že októbrové pranostiky o búrkach sú zväčša založené na poverách. Preto ich aj treba brať len informatívne.

V priebehu októbra sa prirodzene čas západu Slnka posunie o cca 1 hodinu. Kým na konci septembra Slnko zapadne okolo 18:30, tak v poslednú septembrovú sobotu už o 17:30. To ale, ako iste viete, nie je všetko. V poslednú októbrovú nedeľu o 3:00 ráno si totiž posúvame hodinky na 2:00.

Zmena na zimný čas tak ešte viac posunie západ Slnka. Slnko tým pádom zapadá v poslednú októbrovú nedeľu už okolo 16:30. Po väčšinu dňa je tak tma a mnohé aktivity najmä v druhej polovici mesiaca sa už viac sústreďujú do interiérov. Vonkajšie práce sa týkajú najmä zberu neskorých odrôd ovocných stromov či ich zazimovania. Aplikuje sa tiež zimná ochrana na stromčeky pre zamedzenie rozšírenia škodcov na jar.

Nie nadarmo začína zimný polrok práve v októbri. To, že chlad začína (alebo by aspoň mal) získavať nadvládu nad teplom, napovedá aj názov zimného času. Práve október je mesiacom, kedy sa vzhľad prírody okolo nás, ale aj počasie, prepína na pol roka do zimného módu. Aj všeobecná cirkulácia ovzdušia sa mení na zimnú a chlad má k nám viac otvorené dvere.

Nie je teda ničím výnimočným pozorovať aj v nižších polohách prvé mrazy či sneh. Svedčí o tom napríklad aj historický fakt, že 7. októbra 1994 bolo rekordne skoro zaznamenané prvé sneženie sezóny v našom hlavnom meste Bratislave. Inými slovami, začína sa „temná“ časť roka s mnohými hmlami a sychravými dňami.

Príroda okolo nás sa začína pripravovať na chladné dni zhadzovaním listov, ktoré je práve v októbri najvýraznejšie a prítomné na väčšine listnatých stromov. Ak sa teda celkovo poobzeráme okolo seba, príroda sa nám definitívne doslova deň zo dňa mení pred očami. Už to nie je ten pohľad na zazelenanú trávu, lúku, či stromy ako je často ešte prítomný počas septembra. Príroda začína sivieť a chradnúť aby si ušetrila živiny na budúci rok.

Dosť však bolo negativizmu. Október nám vie minimálne v jeho prvej polovici ešte stále poskytnúť veľmi pekné dni. Vyskytuje sa vtedy babie leto s príjemnými dňami a slnečnou oblohou. Ráno sa vyskytujú mrazy a hmly, tie sa však ešte majú silu vplyvom stále dosť silného Slnka v priebehu dňa rozpustiť. Príroda začína hrať farbami od výmyslu sveta. Veľa ľudí považuje práve jeseň za najkrajšie ročné obdobie, ideálne na vychádzky a zber lesných plodov. Iní naopak preferujú jar, pretože sa blíži teplo a slnko - sto ľudí, sto chutí.