V posledných dňoch v predpovediach počasia často počúvame, že počas horúceho dňa bude inak slnečné počasie sprevádzané tzv. búrkami z tepla počas popoludnia a večera. Ako presne nám teplo pomôže vytvoriť takúto búrku? A prečo iba teplo na búrky nestačí?

Okrem dostatočného množstva energie v atmosfére (tepla) sú pre vznik búrok v letnom popoludní dôležité aj faktory nestability atmosféry (vzduch sa so stúpajúcou nadmorskou výškou rýchlo ochladzuje) a vyššej vlhkosti vzduchu, ktorá pôsobí ako „materiál“ na stavbu búrkových oblakov.

Počas horúceho a slnečného letného popoludnia dochádza k lokálnemu intenzívnemu prehrievaniu povrchu (napr. nad tmavými poľami, futbalovými ihriskami, strechami alebo parkoviskami). Od takejto horúcej pôdy sa výrazne ohrieva aj priľahlý vzduch. Prehriaty vzduch, ktorý má výrazne nižšiu hustotu, začne stúpať do atmosféry. Ak teplota v atmosfére s výškou rýchlo klesá, tento teplotný rozdiel výrazne napomáha pohybu prehriateho vzduchu smerom hore (výstupné pohyby).

Výstupné prúdy v atmosfére podporuje aj členitý terén. Preto sa búrkam z tepla najviac darí v podhorí a horách. V určitej výške nad zemským povrchom sa stúpajúci vzduch ochladí pod teplotu rosného bodu - vlhkosť vo vzduchu začne kondenzovať a vytvoria sa oblaky.

Ak je vo vzduchu veľa vlhkosti a vysoké teploty spolu so silným slnečným žiarením a nestabilnou atmosférou podporujú rast oblakov, ľahko sa takýto oblak rozrastie na búrkový oblak (cumulonimbus).

Búrkové oblaky sa vyvíjajú až do vyšších vrstiev troposféry, kde sa pokles teploty s výškou zastaví (v stratosfére sa teplota s výškou dokonca zvyšuje). Horné vrstvy atmosféry sú takmer úplne zbavené vlhkosti. Na hornej hranici troposféry, približne 14 kilometrov nad zemským povrchom, sa vertikálny vývoj búrkových oblakov končí a často nadobúdajú klasický tvar kovadliny.

Vývoj búrok z tepla zvyčajne ustáva v neskorších večerných hodinách, keď zapadá Slnko a zemský povrch sa postupne ochladzuje.