Počas leta 2024 sa s nami búrky rozhodne nemaznali. Takmer každý týždeň prinesli aspoň niekde poriadne škody a problémy. Od 11. júla 2024, ktorý sa zapísal do tatranskej histórie najtragickejších prírodných katastrof už ubehol rok, no stopy na prírode i životoch ľudí ostávajú ...

Pre veľmi teplé, ba až horúce moria a oceány a často vhodné rozpoloženie tlakových útvarov sa v mnohých letách vyskytne či už kratšie alebo dlhšie obdobie veľmi premenelivého počasia so silnými lokálnymi búrkami vyznačujúcich sa intenzívnymi úhrnmi zrážok na jednom malom mieste. Inak tomu nebolo ani vo štvrtok 11. júla 2024 v Monkovej doline v severnej časti Belianskych Tatier.

Silné búrky v nevýraznom tlakovom poli sa začali vytvárať ako väčšinou v okolí našich najväčších pohorí - Nízkych a Vysokých Tatier. Primát tej najsilnejšej daného dňa získala búrka, ktorá sa na jednom mieste držala viac ako hodinu, a tou sa stala búrka nad rázovitou podtatranskou obcou Ždiar v blízkosti hraníc s Poľskom.

Vytrvalý silný dážď z búrky spustil v Monkovej doline (súčasť obce Ždiar) vodnú lavínu, ktorá strhla so sebou mnoho kamennej sute, bahna a stromov. Tie sa nanešťastie stali osudnými dvom ľuďom z celkovo šestnástich skrývajúcich sa pred búrkou v altánku, ktorý bol lavínou zasiahnutý. Ostatní ľudia nachádzajúci sa pri atlánku mali šťastie v nešťastí a vyviazli "len" so zraneniami. Na mieste zasahoval záchranársky vrtuľník i horská záchranná služba.

Územie je aktuálne skúmajú vedci pôsobiaci v Tatrách a hľadajú príčinu vzniknutia tejto udalosti. Ich názory sa líšia a definitívny dôvod prečo došlo k takejto tragédii tak stále nie je známy. Najväčšia časť vedeckej obce sa však prikláňa k názoru, že tragédia vznikla ako kombinácia vyvrátenia chorého lesa ponechaného na samovývoj (bez jeho výrubu) a padnutia veľkého množstva dažďa. Popodané stromy vytvárali akési mini "kaskády", ktoré sa následne popretrhávali a spôsobili rázovitu vlnu vody šíriacej sa dolinou.

Následkom povodne bol aj zničený turistický chodník. V auguste minulého roka bola snaha otvoriť nový chodník v inej trase, k čomu však oficiálne stále nedošlo pre legislatívne a majetko-právne nezrovnalosti. Obchádzka existuje len neoficiálne. Pri prechádzke touto lokalitou však stále vidno stopy na prírode po tejto tragédii. Navyše, obnova územia bude trvať dlhé roky, keďže územie sa nachádza v 4. alebo 5. stupni ochrany, kde akékoľvek zásahy podliehajú zdĺhavým procesom.