Extrémne mrazy dorazili na južný pól v plnej sile nezvyčajne skoro. Na výskumnej stanici Vostok na tzv. studenom póle Zeme namerali od začiatku mája teploty až mínus 75 stupňov, a to je aj na miestne pomery povážlivé.

Od marcovej rovnodennosti na Antarktíde panuje polárna noc a teploty neustále klesajú. Extrémne mrazy tu tento rok prichádzajú výnimočne skoro, už začiatkom mája (zvyčajný vrchol zimy na južnom póle nastáva v júli a auguste). V piatok 12. mája tu namerali až - 76,4 °C, čo je zatiaľ najnižšia teplota zaznamenaná v tomto roku.

Pokiaľ ide o denné maximá v posledných dňoch, na stanici Vostok sa väčšinou držali pod - 70 °C. To sú na polovicu mája naozaj nízke teploty, dokonca aj v kontexte Antarktídy. Z ročného hľadiska je tu neskorá jeseň, čo by sa dalo prirovnať približne k polovici novembra u nás na severnej pologuli.

Vrchol zimy v Antarktíde nastáva na prelome júla a augusta. Priemerné teploty na kontinente by teda mali ešte približne dva a pol mesiaca klesať, kým sa situácia začne meniť. Jesenná rovnodennosť v septembri potom znamená začiatok polárneho dňa. Najnižšia teplota nameraná na Zemi vôbec, bola nameraná vo Vostoku 21. júla 1983, keď bolo - 89,2 °C.

Súčasné teploty na tomto ľadovom kontinente môžu byť predzvesťou veľmi chladnej zimy. Posledná mimoriadne mrazivá zima tu bola ešte v roku 2021, keď tu boli namerané dokonca najchladnejšie teploty za posledných viac ako 60 rokov. V priemere to bola druhá najchladnejšia zima od začiatku systematických záznamov v Antarktíde.

Stanica Vostok sa mimochodom nenachádza priamo na južnom póle, ale takmer 1300 km od neho. Aj vďaka svojej nadmorskej výške 3 500 metrov sa tu merajú najnižšie teploty na planéte. V júli 2004 satelitné merania v blízkosti stanice zaznamenali hodnoty až -98,6 °C, ale tieto údaje Svetová meteorologická organizácia neuznáva ako oficiálne.

Satelity nezaznamenávajú ani tak teplotu vzduchu, ako skôr teplotu povrchu snehu. Tento údaj preto nie je porovnateľný so skutočne nameranými teplotami vzduchu vo výške dvoch metrov. Za jasných zimných nocí bez vetra môže byť rozdiel teplôt medzi dvoma metrami a povrchom snehu aj viac ako 5 °C.

To znamená, že teplota na povrchu snehovej pokrývky vo Vostoku v čase rekordných -89,2 °C v roku 1983 sa teoreticky mohla blížiť k -100 °C, čo však v tom čase nebolo možné zaznamenať kvôli chýbajúcim satelitom. Aj z tohto dôvodu nie sú satelitné údaje z roku 2004 vhodné na porovnávacie účely, ale skôr len ako zaujímavosť.