To je ale dusno! To počas leta často povedia mnohí ľudia. Čo sa však skrýva za týmto pojmom? Je dusno len subjektívny pocit, alebo sa dá objektívne definovať?

Na úvod je potrebné zdôrazniť, že hoci je pocit dusna - podobne ako teplo alebo chlad - veľmi individuálny, na rozdiel od prvých uvedených pojmov je dusno skutočne presne definované. Pri definovaní dusna nám pomáha vlastnosť vzduchu nazývaná tlak vodnej pary.

Tlak vodnej pary by sme mohli opísať ako tlak, ktorým na nás pôsobí samotná vodná para vo vzduchu. Ten sa podobne ako celkový tlak vzduchu najčastejšie udáva v hektopascaloch (hPa). Dusno je definované ako stav, keď parciálny (čiastkový) tlak vodnej pary vo vzduchu dosiahne alebo prekročí hodnotu 18,8 hPa.

Aby bolo vôbec dusno, musí vonkajšia teplota dosiahnuť aspoň 16,5 °C. Pri tejto teplote však musí byť 100 % vlhkosť vzduchu (čo sa vyskytuje napríklad v hmle). So zvyšujúcou sa teplotou sa zvyšuje objem vodnej pary, ktorá sa môže absorbovať do vzduchu bez kondenzácie. Na dosiahnutie dusna, t. j. hranice tlaku vodnej pary 18,8 hPa, je teda potrebná čoraz menšia relatívna vlhkosť.

V tabuľke nižšie máte možnosť vidieť, či je dusno pri daných teplotách a tlakoch. Napríklad na púšti, kde je teplota okolo 40 °C a relatívna vlhkosť vzduchu okolo 20 %, by človek nemal mať pocit dusna.

S dusnom je spojený aj pocitová teplota. Ak je 30 °C, v suchej púšti vám bude veľmi príjemne (pocitová teplota okolo 27 °C), ale v dažďovom pralese vám bude pri tejto teplote neznesiteľne horúco (pocitová teplota okolo 40 °C).

Ak je vlhkosť vzduchu vysoká, pot sa z tela odparuje oveľa ťažšie - strácame tak hlavný nástroj termoregulácie. Práve preto sa v letných dňoch, keď k nám prúdi teplý a vlhký vzduch, cítime tak nepríjemne.