Od najhoršej jadrovej havárie v novodobej histórii uplynulo minulý piatok 38 rokov. Černobyľská katastrofa je dodnes symbolom rizík spojených s nesprávnym riadením jadrovej energie.

Písal sa 26. apríl 1986, keď krátko po polnoci sa počas bezpečnostného testu reaktor číslo 4 v černobyľskej elektrárni prehrial na kritickú teplotu, ktorá viedla k roztaveniu aktívnej zóny. Výbuch roztrhol ochrannú konštrukciu a umožnil rozptýlenie obrovského množstva rádioaktívneho materiálu do životného prostredia.

Sovietsky zväz sa spočiatku snažil závažnosť havárie utajiť, až keď boli v iných krajinách namerané vysoké množstvá radiácie, musela sovietska vláda priznať, čo sa stalo, a spustila núdzové záchranné operácie.

Dôsledky havárie boli ničivé, tisíce ľudí museli natrvalo opustiť svoje domovy a desiatky štvorcových kilometrov územia boli kontaminované rádioaktívnymi prvkami, ktoré vznikli rozpadom uránu.

Kontaminované prostredie spôsobilo krátkodobé a dlhodobé následky na zdravie ľudí. Ešte aj dnes je ťažké určiť, koľko obetí havária skutočne spôsobila. Rovnako závažné boli aj následky v teréne, obrovské územia sú dodnes uzavreté pre ľudskú populáciu a tvoria tzv. uzavretú zónu.

Černobyľská katastrofa zanechala nezmazateľnú stopu v dejinách ľudstva a zásadne zmenila pohľad svetovej populácie na využívanie jadrovej energie. Na jednej strane havária vyvolala mnohé pochybnosti o bezpečnosti jadrových elektrární, čo viedlo k prehodnoteniu energetickej politiky v mnohých krajinách.

Na druhej strane bola táto havária traumatickou udalosťou, ktorá mnohých podnietila k výraznému zlepšeniu jadrovej bezpečnosti. Stále platí, že v prípade bezproblémovej prevádzky je jadrová energia tá najčistejšia a najekologickejšia forma výroby elektrickej energie.