Od októbra 1739 do júna 1740 Európa zažila mimoriadne chladné počasie, aké tu nebolo viac ako 600 rokov. Čo bolo príčinou tejto nezvyčajnej anomálie?

Od roku 1300 do roku 1850 Európa zažívala takzvanú malú dobu ľadovú, ktorá bola jednou z mnohých a zároveň poslednou a najsilnejšou epizódou výnimočného chladu prevládajúceho v holocéne. Letá boli chladné a zimy ľadové.

Najchladnejšiu z nich sme zažili na prelome rokov 1739 a 1740, a to aj na území nášho Slovenska. Priemerná teplota mohla byť až o 6 stupňov nižšia ako súčasný normál. V Tatrách sa sneh udržal počas celého leta. Nastala rozsiahla neúroda, hladomor a smrteľné epidémie.

Historické kroniky uvádzajú, že ľudia boli nútení jesť žihľavu a kôru stromov, aby prežili. Vedci si lámali hlavu nad tým, čo mohlo viesť k tejto anomálii. Analyzovali preto meteorologické záznamy, z ktorých vyplynul obraz mohutnej tlakovej výše nad severným Atlantikom.

Tá mohla viesť k blokáde atmosférickej cirkulácie nad Európou na viac ako šesť mesiacov a priniesť výnimočný chlad z polárnych a arktických oblastí. Vedcom sa však zatiaľ nepodarilo určiť príčinu takejto dlhotrvajúcej tlakovej výše, ktorá je fenoménom sama o sebe. Čo je však horšie, v budúcnosti by sa to mohlo zopakovať.