Vietor na vine nie je: Prečo nie vždy slnečno = teplo?

Mnohí si prítomnosť slnečnej oblohy automaticky spájajú s teplom. Avšak ani jasná obloha, absencia zrážok a bezveterné počasie nedokážu vždy automaticky navodiť dokonale teplé počasie (či už na jar alebo v lete). Na "vine" je pritom iba jediný údaj navyše, ktorý sa bežne číselne v predpovediach nevyjadruje...

Účinok vetra na naše vnímanie teploty je nám dobre známy. Najmä v jarných mesiacoch fúka od severu-severozápadu-severovýchodu, čo značne znižuje tzv. pocitovú teplotu. Jasné počasie v tlakovej výši je však (odhliadnuc od slabých lokálnych vetrov) spojené iba so slabým alebo žiadnym vetrom. Preto je teda "pes zakopaný" niekde inde. Pritom si stačí skontrolovať v našej aplikácii v tejto veci jeden, resp. dva dôležité údaje. A nie, ani jeden z nich nie je vietor.

Tzv. relatívna vlhkosť vzduchu sa udáva v %. Vyjadruje, nakoľko je vzduch nasýtený vodnými parami - inými slovami - koľko percent z meraného objemu vzduchu tvorí vodná para. Rosný bod úzko súvisí s vlhkosťou vzduchu a je vlastne iba iným vyjadrením vlhkosti. Rosný bod udáva teplotu, kde pri danej vlhkosti by nastala kondenzácia vodných pár vo vzduchu. Polopatisticky povedané, rosný bod udáva hodnotu teploty, kam až by musela teplota klesnúť, aby sa začala kondenzácia (zmena vodnej pary na kvapôčky vody) a teda vznikla hmla, rosa či oblaky.

Aj pri zemi, kde žijeme, je hodnota rosného bodu ovplyvňovaná vlhkosťou vzduchu. Čím je vzduch suchší (má menej % vlhkosti), tým nižší je rosný bod. Rozdiel medzi skutočnou teplotou a rosným bodom sa tým pádom zväčšuje. Napríklad pri len 25 % vlhkosti môže byť tento rozdiel aj takmer 20 °C. V tabuľke nižšie je uvedený rosný bod pri vlhkosti 25 % pri rôznych teplotách.

Takáto situácia sa vyskytuje typicky na začiatku jari, kedy k nám prúdi suchý kontinentálny vzduch od severu až severovýchodu po okraji tlakovej výše. Napr. na severe pri teplote 11 °C môže byť pri nízkej vlhkosti rosný bod len -9 °C. Rosný bod tak v takýchto prípadoch môže v mnohých lokalitách na Slovensku po celý deň pod nulou. V pokročilej jari tomu už tak zvyčajne nebýva, no aj pri teplotách nad 20 °C a vlhkosti iba povedzme 25 % môže byť rosný bod iba slabo nad nulou.

Niet sa preto čomu čudovať, že vzduch je pri takejto nízkej teplote ostrý a nepríjemný. Napriek slnečnému žiareniu a na teplomeri príjemných hodnotách je v takýchto prípadoch pomerne rezko a príjemne výhradne na slnkum, v tieni väčšinou cítiť chlad. Platí to aj opačne - teda keď je teplota nižšia - povedzme 15 °C, ale vlhkosť vzduchu až 85 % (teda vlhko, napríklad pred búrkou či prehánkou) , tak na pocit je aj tak príjemne teplo.

Okrem pocitovej teploty suchý vzduch spôsobuje aj to, že teplota rýchlo po západe Slnka klesá a naopak po jeho východe rýchlo stúpa - často rýchlejšie oproti modelom, ktoré tu nevedia 100 % zapracovať do svojich výpočtov. Je to dané fyzikálnymi dôvodmi a vlastnosťami vlhkého a suchého vzduchu. Preto si aj pri suchom vzduchu v našej appke k predpovedaným max teplotám pridajte 2 až 3 °C a pri minimálným teplotách odoberte 2 až 3 °C a vyjdu vám reálne hodnoty.