Kým u nás bol pondelok 17.6. bez prehánok či búrok, v Čechách sa s nim roztrhlo vrece. Búrky síce neboli veľmi silné, ale dokázali prekvapiť v kombinácii so Slnkom neuveriteľnými štruktúrami. Dokonca sa vyskytlo aj niekoľko takzvaných minisupercel.

V pondelkový večer sa v Plzenskom kraji vytvorilo zoskupenie niekoľkých búrok a prehánok, ktoré rýchlo postupovali smerom na severovýchod. Už v tomto zhluku sa objavila malá bunka, ktorá vykazovala supercelárne črty. Táto búrka bola tzv. low-topped supercelou, t. j. búrkou, ktorá vykazuje rotáciu, ale zasahuje len nižšie vrstvy atmosféry. Ďalšia zaujímavá bunka sa objavila v Havlíčkovom Brode, kde ju sprevádzal výrazný oblak nazývaný shelf cloud.

Skutočne nezvyčajným úkazom bola búrka, ktorá vznikla okolo 20:45 v okolí Ústí na Labem. Obyvatelia okolia mesta Děčín si nemohli nevšimnúť mohutnú oblačnosť, ktorá vďaka zapadajúcemu slnku nadobudla sýtočervený odtieň. Búrka postupovala ďalej smerom k Libercu, kde ľudia okrem jasných farieb videli aj mrak nazývaný wall cloud (zmenšenú rotujúcu časť oblaku typickú pre supercely).

Väčšina ľudí si slovo supercela spája s niečím gigantickým a obrovským. Je pravda, že väčšina superciel dosahuje výšku 12 kilometrov a viac. V niektorých prípadoch je však búrková bunka menšia. Ide napríklad o situácie, keď nie je dostatok podpornej energie, ktorá by búrke zabezpečila "dostatočný rast". Vtedy bunka narastie len do výšky niekoľkých kilometrov.

Ak sa takáto búrka vytvorí v prostredí, ktoré je priaznivé pre vzostupnú rotáciu, stane sa supercelou, ktorá môže mať všetky typické vlastnosti svojich "väčších sestier", ale v zmenšenej podobe a so slabšími prejavmi. Z údajov a množiacich sa ľudských pozorovaní za posledných niekoľko rokov vyplýva, že krátko až stredno dlho trvajúce búrky (1 až 2 hodiny) sú v našom podnebí skutočne bežné. Viď nižšie: