Zemetrasenia pri Neapole poukazujú na neustále sa zvyšujúci vnútorný tlak pod zemou. Obyvatelia neapolskej oblasti sa preto oprávnene čoraz viac obávajú možného výbuchu sopky. Vulkanológ vysvetľuje, čo to môže znamenať a spôsobiť.

Vulkanológ Giuseppe Di Natale vysvetľuje tri hlavné následky, ktoré môžu nastať po ďalších zemetraseniach:

Doteraz výskumníci pripisovali vzostupy a poklesy Flegrejských polí podzemným pohybom magmy. Keď magma stúpa z hlbších vrstiev zemského vnútra pod zemský povrch, celá oblasť sa začne dvíhať. Keď tlak magmy klesá, vydutiny na zemskom povrchu ustupujú a postihnutá oblasť opäť klesá.

Novšie štúdie však predpokladajú, že súčasné pohyby zeme nie sú spôsobené stúpajúcou magmou, ale skôr expanznými procesmi v tzv. hydrotermálnom systéme vrcholovej horniny. Podľa toho vedie zahrievanie kvapalín zachytených v hornine a odparujúcich sa v nej, väčšinou vody, k zvyšovaniu tlaku plynu.

Ak je tento tlak príliš vysoký, hornina praská a zem sa otriasa. Týmto spôsobom sa kvapaliny a plyny pod tlakom postupne dostávajú na povrch, odkiaľ môžu uniknúť, a tak znížiť tlak bez toho, aby muselo dôjsť k erupcii magmy. Erupcie vodnej pary by však tiež neboli vôbec neškodné.

Už v roku 1983 v Pozzuoli vzbudil veľké podozrenie zdvih zeme o viac ako meter. Táto situácia trvala niekoľko mesiacov.

Sprevádzali ho zemetrasenia, ktoré spôsobili značné škody na murive starých obytných budov v mestskej prístavnej štvrti. Viac ako 30 000 ľudí muselo vtedy na niekoľko týždňov opustiť svoje domovy, kým sa zem opäť upokojila.

"Dnes je výška zeme vyššia ako kedykoľvek v posledných storočiach. To znamená, že vnútorný tlak je silnejší ako od poslednej sopečnej erupcie v roku 1538," vysvetľuje odborník Di Natale.

Súčasné dvíhanie podložia môže viesť aj k tomu, že vrstvy hornín už nebudú schopné odolávať erupčným silám. V najhoršom prípade by potom náhle uvoľnenie tlaku mohlo skutočne viesť aj k sopečnej erupcii.

Či, kedy a ako sa tak stane, však v súčasnosti nemožno odhadnúť. Môže trvať mesiace, roky, desaťročia alebo dokonca storočia, kým sopka vybuchne. Mohla by sa však aj opäť upokojiť bez erupcie, to však vulkanológovia nedokážu so 100% istotou vyvrátiť.

Talianska civilná obrana preto pracuje na rozsiahlom evakuačnom pláne pre husto obývaný región v okolí Neapola. Tento plán počíta s evakuáciou 1,3 milióna ľudí v priebehu 72 hodín v oblasti okolo Neapola, najväčšej metropoly južného Talianska.

Evakuáciu by koordinovala armáda a civilná obrana. Do troch dní by sa potom obyvatelia celého regiónu dostali do bezpečia vlakmi, autobusmi a autami.