Už o týždeň sa karta opäť obráti a dni sa začnú opäť predlžovať. Predlžovanie dňa bude trvať celých šesť mesiacov.

Najskôr veľmi nenápadne, po sekundách až minútach. Ráno to až do začiatku januára ani nepostrehnete. Západ Slnka sa však pomaly, ale isto začne koncom decembra oneskorovať a tí najpozornejší z nás si už na Silvestra všimnú mierny rozdiel približne desiatich minút.

Dni sa budú predlžovať celého polroka od budúceho piatku až do letného slnovratu 20. júna budúceho roka 2024. Dni sa najrýchlejšie predlžujú alebo skracujú okolo rovnodenností, pričom smerom k slnovratom sa rýchlosť zmeny dĺžky dňa spomaľuje.

Okolo zimného slnovratu sú dni na 50. rovnobežke, okolo ktorej sa rozprestiera naša krajina, dlhé približne 8 hodín. Aj na našom malom území však existujú isté rozdiely. Tak napríklad v blízkostu najjužnejšeho boda Slovenska v Štúrove trvá deň zimného slnovratu 8 hodín a 24 minút, kým v najsevernejšom bode Slovenska v Oravskej Polhore 8 hodín a 10 minút.

Ještě větší rozdíly panují, a to celoročně, v časech východu a západu slunce mezi východem a západem naší země. Východ i západ slunce nastává v nejvýchodnějším bodě naší země asi o půl hodiny dříve než na nejzazším západě.

Rozdiely v západe a východe slnka pozorujeme počas roka tiež medzi našimi najvýchodnejšími a najzápadnejšími bodmi približne. Tento rozdiel je cca pol hodiny.

My s 8 hodinami sme ešte na tom dobre. V týchto dňoch totiž slnko nad severným polárnym kruhom vôbec nevychádza - je tam trvalá tma - polárna noc, ktorá trvá 6 mesiacov. Naopak na rovníku trvá deň a noc 12 hodín po celý rok a na južnom polárnom kruhu, kde teraz vládne leto, slnko v týchto dňoch vôbec nezapadá - a to tiež až 6 mesiacov.

V deň zimného slnovratu dosahuje Slnko maximálnu výšku približne 17 stupňov nad obzorom. Vzhľadom na teplotnú zotrvačnosť zemskej pevniny, morí a oceánov nastáva najchladnejšie obdobie roka približne mesiac po zimnom slnovrate - a to zvyčajne až v januári.