Základné počasie počas každého leta by sme mohli rozdeliť do dvoch typov – premenlivého a stáleho. V júli zvykne doznievať Medardova kvapka a preto častokrát až s práve augustom si spájame už stabilnejšie počasie. Je to iba dojem, alebo to potvrdzujú aj štatistiky?

Deň sv. Anny – 26. júla – je známy pranostikou „Sv. Anna – chladná z rána“. Pranostika naznačuje, že od tohto dátumu možno čakať chladnejšie najmä rána, čo je znakom stabilnejšieho počasia v suchom vzduchu so slnečnou oblohou. Cez deň sa však stále výrazne otepľuje a teploty pre teplotnú zotrvačnosť dosahujú niekedy aj najvyššie hodnoty roka. Teploty morí klesajú a tvorba níží sa spomaľuje – teda k slovu sa dostávajú výše – teda počasie sa stáva stabilným a slnečným.

Vedci z SHMÚ pred pár rokmi skúmali, či má pranostika o svätej Anne svoje opodstatnenie. Skúmali priemernú teplotu vzduchu v štandardnom klimatologickom termíne o 7. hodine ráno pre 7 staníc v rámci Slovenska pre 2 základné obdobia: 21. jún až 26. júl (teda do Anny) a obdobie od 27.júla do 31. augusta (teda po Anne). Priemernú teplotu sledovali pre 10 rokov – a to od roku 1999 do 2009.

Keď dali priemerné teploty pre oba obdobia do porovnania zistili, že  naozaj je v drvivej väčšine rokov je obdobie po Anne chladnejšie ako obdobie pred Annou. Aj keď je analýza staršieho dáta, poskytuje základný podklad na to, aby sme mohli povedať, že práve 26. júl je akoby pomyselným medzníkom medzi dvoma základnými fázami leta – medzi tou premenlivou a dusnejšou do 26. júla a stabilnejšou, slnečnejšou nie až tak teplou po 26. júli. Pravda, tento termín „prelomu“ sa vplyvom klimatickej zmeny môže posúvať, na čo bude potrebný ďalší výskum.