Vo štvrtok 20. marca nastala jarná rovnodennosť, ktorá znamená začiatok astronomickej jari. To okrem iného znamená začiatok obdobia, počas ktorého na severnej pologuli trvá svetlá časť dňa dlhšie ako tmavá. Práve okolo rovnodennosti sa dni predlžujú najrýchlejšie.

Pozrime sa spolu na to, ako sa počas astronomickej jari predlžuje deň a zvyšuje sila slnečných lúčov na 49. rovnobežke severnej zemepisnej šírky, okolo ktorej sa približne rozprestiera Slovensko. Pre porovnanie je v tabuľke uvedený aj deň zimného slnovratu:

Ako ukazuje tabuľka, napriek plynulému a pomerne rýchlemu predlžovaniu dní v tomto období bude východ slnka v prvé aprílové ráno približne o 42 minút neskôr ako v pondelok 24. marca. Naopak, západ Slnka prvého apríla nastane o hodinu a trinásť minút neskôr ako 24. marca. Tento zdanlivý rozdiel je spôsobený prechodom na letný čas, ktorý je tradične naplánovaný na poslednú marcovú nedeľu - tohto roku 30. marca.

V deň zimného slnovratu (21. decembra tohto roku) strávi Slnko nad obzorom približne o 8 hodín a 20 minút menej času ako v deň letného slnovratu (21. júna tohto roku). Výška Slnka nad obzorom na poludnie na 49. rovnobežke sa medzi slnovratmi výrazne mení, od približne 17 stupňov v decembri po približne 63 stupňov v júni.

Samozrejme, s rastúcou výškou Slnka nad obzorom sa výrazne zvyšuje množstvo energie, ktoré sa prostredníctvom slnečného žiarenia dostáva na zemský povrch, čo má kľúčový vplyv na ročný priebeh teplôt a načasovanie ročných období a vznik počasia.