Pre meteorológov sa jar začala prvého marca, ale astronómovia počítajú prvý jarný deň práve deň marcovej jarnej rovnodennosti. Tento rok pripadol na piatok 20. marca na 15:46. Zaujímavosti o tomto dni píšeme v nasledujúcom článku.

Ide o "magický" deň, keď slnečné lúče na poludnie dopadajú na rovník pod uhlom 90 stupňov. Ak by ste sa teda tam v tej chvíli postavili na slnko, slnečné lúče by dopadali priamo na vašu hlavu a vaša postava by nevrhala prakticky žiadny tieň.

Keďže však Slnko pokračuje vo svojej pomyselnej ceste pozdĺž severných rovnobežiek ďalej na sever, 20. júna, na poludnie, v deň letného slnovratu, zasvieti pod uhlom 90 stupňov aj na bratník Raka. Ten sa nachádza približne na 23,5 stupňoch severnej zemepisnej šírky a je protipólom svojho južného dvojčaťa, obratníka Kozorožca. Je to najvzdialenejšia rovnobežka, na ktorej môže byť slnečný disk priamo v zenite (priamo "nad hlavou") medzi slnovratmi.

U nás sa teraz dĺžka dňa bude predlžovať ďaľšie tri mesiace až do letného slnovratu, pričom bude stúpať aj výška Slnka nad obzorom. Množstvo energie, ktoré sa prostredníctvom slnečného žiarenia dostane na zemský povrch, sa preto bude každým dňom zvyšovať. To znamená postupné otepľovanie zemského povrchu, ktoré bude vďaka tepelnej zotrvačnosti pokračovať ešte viac ako mesiac po letnom slnovrate.

Pri jarnej rovnodennosti je Slnko v rovnakej výške nad obzorom ako pri jesennej rovnodennosti. Teploty v marci sú však výrazne nižšie ako v septembri. Zatiaľ čo pri jesennej rovnodennosti môžeme ešte zaregistrovať letné teploty, pri jarnej rovnodennosti nie sú mrazy a snehové prehánky ničím výnimočným.

Práve okolo rovnodenností (jarnej i jesennej) sa dĺžka dňa mení najrýchlejšie. Teraz, v druhej polovici marca, pribúda každý deň najviac minút denného svetla. Platí tiež, že okolo rovnodenností sa najrýchlejšie stmieva po západe slnka a naopak, ráno po východe slnka sa najrýchlejšie rozvidnieva.

V deň rovnodennosti vychádza Slnko takmer presne na geografickom východe a zapadá presne na geografickom západe. Platí to prakticky na celej planéte bez ohľadu na zemepisnú šírku. V iné dni v roku sa miesto východu a západu Slnka posúva smerom na sever alebo juh. Nastáva tiež vzácny okamih, keď je dĺžka denného svetla všade rovnaká. V dôsledku lomu svetla v zemskej atmosfére však Slnko už nie je na oblohe len 12 hodín, ale približne 12 hodín a 9 minút.

Presný čas a dátum rovnodennosti sa z roka na rok mierne líši vzhľadom na to, že Zem potrebuje približne 365,25 dňa na to, aby vykonala plný obeh okolo Slnka. Aj preto sa každé štyri roky musí k februáru pridať dvadsiaty deviaty deň, tzv. priestupný rok. Najbližším priestupným rokom bude rok 2028.