Bude mať vplyv na Európu?: El Niño sa vráti už čoskoro

Tri za sebou idúce roky 2023, 2024 a 2025 boli troma najteplejšími rokmi v histórii meraní. V takmer celých posledných dvoch z nich pritom v Tichom oceáne vládla chladná La Niña. Teraz sa karta obráti a nastúpi opačný jav - El Niño. Kedy začne a čo treba od neho očakávať?

Aktuálne klimatické prognózy naznačujú, že v nasledujúcich mesiacoch sa v Tichom oceáne presadí klimatický jav El Niño - a to už od letných miesiacov. Nastane to potom, čo takmer dva roky prevládali teplé podmienky La Niña, resp. neutrálna fáza - keďže v niektorých prípadoch teplota neklesla viac ako pod -2 °C na dostatočne dlhý čas. Táto zmena môže ale aj nemusí mať vplyv na počasie po celom svete.

"El Niño – južná oscilácia (ENSO)", v slovenskej literatúre opisovaný aj ako ONI (oceánický Niño index) je viac-menej pravidelný cyklus odohrávajúci sa v oceáne a pozostávajúci z fáz El Niño a jeho protikladu La Niña. Pri El Niño sú teploty morskej hladiny v rovníkovom Tichom oceáne typicky výrazne vyššie ako je priemer posledných 30 rokov, pri La Niña zase výrazne nižšie. Okrem toho sa pri El Niño inak stále pasáty (východné vetry vanúce z Ameriky smerom na Austráliu a južnú Áziu) prakticky úplne zastavia, v extrémnych prípadoch dokonca otočia.

Kladná fáza El Niño ovplyvňuje najmä počasie v tichomorskom regióne: na juhoamerickom pobreží Tichého oceánu je zvyčajne oveľa viac zrážok, zatiaľ čo v juhovýchodnej Ázii a v oblasti Amazónie je suchšie ako zvyčajne.

Zmeny v atmosférickej cirkulácii môžu mať vplyv aj na vzdialené regióny, medzi inými napríklad na južnú a východnú Afriku. V Severnom Atlantiku El Niño môže spomaľovať aktivitu tropických cyklónov. Medzi vedcami však neprevláda jednoznačný konsenzus nad tým, či a ako El Niño ovplyvňuje počasie v Európe. Jeden z najčastejších názorov znie, že El Nino môže nepriamo ovplyvňovať index NAO v severnom Atlantiku. Ten vyjadruje mieru sily západného teplého prúdenia do strednej Európy.

V období El Niño mimoriadne teplý Tichý oceán uvoľňuje do atmosféry obrovské množstvo energie, čo môže ešte viac zvýšiť globálnu priemernú teplotu. Vzhľadom na predchádzajúci vývoj v súvislosti s La Niña a postupujúcou zmenou klímy je pravdepodobné, že rok 2026 bude v celosvetovom priemere najteplejším rokom od začiatku meraní. Treba však uvážiť fakt, že tento jav má oneskorený účinok na rast globálnej teploty, čiže jeho dopady sa môžu väčšmi prejaviť dokonca až v roku 2027.