Dusné dni sú tu: Kedy môžeme naozaj povedať, že je vonku dusno?

To je ale dusno! To si počas leta často povedia mnohí ľudia. S príchodom prvým horúčav roka sa tento pojem bude skloňovať veľmi často. Čo sa však za ním skrýva? Je dusno len subjektívny pocit, alebo sa dá objektívne definovať?

Na úvod je potrebné zdôrazniť, že hoci je pocit dusna - podobne ako pocit tepla alebo chladu - veľmi individuálny. Na rozdiel od posledných dvoch menovaných pojmov je dusno skutočne presne definované. Pri definovaní dusna nám pomáha vlastnosť vzduchu nazývaná tlak vodnej pary.

Tlak vodnej pary by sme mohli opísať ako tlak, ktorým na nás pôsobí samotná vodná para vo vzduchu. Ten sa podobne ako celkový tlak vzduchu najčastejšie udáva v hektopascaloch (hPa). Dusno je definované ako stav, keď parciálny (čiastkový) tlak vodnej pary vo vzduchu dosiahne alebo prekročí hodnotu 18,8 hPa.

Čím je teplejšie, tým viac vlhkosti môže vzduch „unesieť“ bez toho, aby vznikla hmla či rosa. Preto na pocit dusna pri vyšších teplotách stačí aj nižšia relatívna vlhkosť. Napríklad pri 30 °C stačí aj 40 % vlhkosť a už môže byť nepríjemne dusno.

Zistilo sa, že dusno väčšinou pociťujeme vtedy, keď tlak vodnej pary vo vzduchu prekročí približne 18,8 hPa – to je technická hranica, ktorá teoreticky môže nastať len pri teplote nie menšej ako 16,5 °C.

V tabuľke nižšie máte možnosť vidieť, či je dusno pri daných teplotách a tlakoch. Napríklad na púšti, kde je teplota okolo 40 °C a relatívna vlhkosť vzduchu okolo 20 %, by človek nemal mať pocit dusna.

S dusnom je spojený aj tzv. pocitová teplota. Ak je 30 °C, v suchej púšti vám bude veľmi príjemne (pocitová teplota okolo 27 °C), ale v dažďovom pralese vám bude pri tejto teplote neznesiteľne horúco (pocitová teplota okolo 40 °C).

Ak je vlhkosť vzduchu vysoká, pot sa z tela odparuje oveľa ťažšie - strácame tak hlavný nástroj termoregulácie. Práve preto sa v letných dňoch, keď k nám prúdi teplý a vlhký vzduch, cítime tak nepríjemne.