V poslednom júlovom týždni bolo možné nad sopkou Etna pozorovať stúpajúce, niekedy až mihotavé "dymové kruhy". Hoci sa to mohlo zdať ako hrozivé varovanie pred blížiacou sa erupciou, nešlo o nič vážne.

Etna – najvyššia aktívna sopka v Európe – poskytla svojmu okoliu počas posledného júlového týždňa nezvyčajné divadlo – jav, ktorý by sa dal opísať ako "dymové kruhy". Tieto kruhy však pozostávali najmä z vodnej pary. Ide o veľmi zriedkavý, ale nie nebezpečný jav.

Mechanizmus vzniku týchto dymových prstencov nie je úplne objasnený, ale ich šírka môže presiahnuť až 200 metrov. Zdá sa, že jedným z predpokladov vzniku týchto plynných útvarov je prítomnosť symetrického sférického krátera.

Je pravdepodobné, že k tvorbe dymových prstencov dochádza, keď sa jednotlivé bubliny plynu vychádzajúce z vnútra sopky pretláčajú cez priechod relatívne úzkym kráterom. Bubliny plynu sa pritom dostávajú pod extrémny tlak a vodná para je vytláčaná k okrajom prieduchu v kráteri.

Keď horúca vodná para, ktorú kráter vyformoval do prstenca, opustí oblasť krátera a stretne sa s chladnejším vonkajším vzduchom, začne sa citeľne ochladzovať a čoskoro skondenzuje – vytvorí drobné kvapôčky vody, vďaka ktorým sú viditeľné sopečné prstence.

Tento jav je relatívne veľmi zriedkavý, ale z času na čas ho možno zachytiť. Naposledy sa tak stalo v máji 2022.

Kruhy zvyčajne nevydržia dlho – zvyčajne ich čoskoro naruší vietor alebo sa rozptýlia difúziou.

Etna, ktorá sa týči do výšky 3 357 metrov nad morom na Sicílii, sa považuje za jednu z najaktívnejších sopiek na svete. Pravidelne z nej vyviera láva, dym a popol.

Napríklad v roku 2021 Etna vychrlila toľko sopečného materiálu, že sa zdvihol do výšky 30 metrov.