S príchodom mariánskeho leta sa budeme takmer denne stretávať s javom veľmi typickým pre neskoré leto – s rosou. Poďme si povedať niečo o tom, ako rosa vzniká a aký je jej význam.

Hoci sa rosa často spája s ránom, zvyčajne sa začína tvoriť už večer. Väčšina ľudí si rosu všimne až v skorých ranných hodinách, avšak ak sedíte napríklad večer po západe slnka dlhšie vonku v záhrade, môžete si všimnúť, že tzv. "padá rosa".

Najmä počas jasných a pokojných (bezveterných) nocí dochádza k silnému vyžarovaniu tepla nahromadeného počas dňa zo zemského povrchu. Teplota tak klesá až do skorých ranných hodín, keď zvyčajne okolo východu Slnka dosiahne svoje minimum. Pokles teploty je najrýchlejší okolo západu Slnka, pričom počas noci sa pokles teploty spomaľuje. Po východe Slnka teplota "vystrelí" nahor.

Počas nočného ochladzovania sa tesne nad zemským povrchom vytvára vrstva najchladnejšieho vzduchu. Je to preto, že studený vzduch je hustejší, "ťažší", a preto sa prirodzene drží pri zemi. Vo vzduchu je určité množstvo vlhkosti a čím je teplota nižšia, tým menej vlhkosti je vzduch schopný absorbovať.

Preto sa s ochladzovaním vzduchu jeho relatívna vlhkosť (koľko % vzduchu pri danej teplote je nasýteného vodnou parou) pomaly zvyšuje, až kým nedosiahne teplotu, pri ktorej už nedokáže absorbovať také množstvo vlhkosti. Vzduch je vtedy na 100 % nasýtený vodnou parou a musí sa zbaviť prebytočnej vody – vlhkosť začne kondenzovať, t. j. je zo vzduchu vylučovaná vo forme vodných kvapiek.

Teplota, pri ktorej vzduch s daným obsahom vodnej pary začína kondenzovať, sa nazýva rosný bod. Rosný bod sa zvyčajne vyskytuje len v tenkej vrstve studeného vzduchu pri zemi – tu sa tvorí rosa. Ráno sa rose najlepšie darí na vegetácii alebo na kovových predmetoch, ktoré sú silne vodivé, a preto sa ľahšie ochladia na zem.

Čím je rosný bod vyšší, tým je vzduch vlhkejší a pociťujeme dusno. Naopak, veľmi nízky rosný bod znamená, že vzduch je veľmi suchý. Ak k nám teda prúdi veľmi suchý vzduch, rosa sa nemusí vytvoriť ani počas jasnej a chladnej noci.

K tvorbe rosy nedochádza, ak teplota počas noci neklesne na/pod rosný bod. To sa môže stať aj vtedy, ak je vzduch vlhký a rosný bod je relatívne vysoký. V noci sa však veľmi neochladí – zvyčajne sa tak stane, ak je na oblohe počas noci veľa oblačnosti, ktorá zabraňuje vyžarovaniu tepla cez zemský povrch počas noci. Podobne aj čerstvý vietor zabraňuje nočnému ochladzovaniu tým, že neustále premiešava vzduch.

Čo keď je rosný bod pod nulou? Kedy a ako vzniká hmla? Tieto, ale aj mnohé ďalšie zaujímavosti o rose a hmle sa dozviete čoskoro v pokračovamí tohto článku.