Jeden z najznámejších javov, ktorý môže mať vplyv na počasie aj v Európe, sa nečakane rýchlo preklopil do pozitívnej (teplej) fázy. La Niña tak nesplnila kritéria na to, aby vlastne mohla byť La Niñou! Má to šancu ovplyvniť počasie aj u nás?

Kolísanie priemernej povrchovej teploty Tichého oceána v oblasti sa nazýva súhrnným názvom ENSO (EL Niño Southern Oscilation). Ak sú teploty vyššie ako priemer rokov 1982 – 2010, ide i El Niño, ak nižšie, tak La Niña. Príčiny vzniku oscilácie nie sú ešte celkom objasnené. Teplota začala klesať už počas mája minulého roku, postupne sa k fáze La Niña začal približovať na konci septembra 2024.

Teplota povrchu oceána klesala naďalej, a všetko nasvedčovalo tomu, čo očakávali mnohí klimatológovia – nástup fázy La Niña. Avšak na konci januára 2025 napriek predpokladom zaujala teplota stúpajúci trend, až na konci februára dosiahla úroveň dlhodobého normálu. Táto fáza tak netrvala aspoň 5 mesiacov a záporná odchýlka nebola väčšia ako -0,5 °C. Na miesto La Niñy tak máme dočinenia s neutrálnou fázou.

De facto neuskutočnené La Niña má dopad jednak na teplotu svetového oceánu, ktorý stúpa v tomto období rýchlejšie ako bežne v tomto dátume, no aj na rozlohu ľadu v Arktíde. Tá dosahovala prakticky po celý február absolútne minimá svojej rozlohy platnej pre daný dátum (meria sa to satelitmi od roku 1979 – kedy to bolo ľadu 3 milióny km2 viac).

Oscilácia ENSO – či už El Niño alebo La Niña – Európu podľa posledných výskumov priamo nezasahuje tak výrazne ako ostatné časti sveta. Jej vplyv na počasie u nás je skôr druhotný, a teda spôsobený výrazne vyššou teplotou oceánu a menšou rozlohou arktického ľadu – to o čom píšeme o odstavec vyššie. Aj preto možno počas nastávajúceho leta 2025 čakať búrkovejší charakter počasia v Európe (vrátane Slovenska) s výraznými rozdielmi v množstve zrážok (bleskové povodne v „jednej doline“ VS sucho v susednej). Výskum v tejto oblasti však stále prebieha.