Tohtoročný november, našťastie, v našej krajine nie je známy silnými víchricami. Inak tomu však bolo v roku 2004, kedy november svojej povesti najveternejšieho mesiaca v roku neostal nič dlžný.

Ako sme spomínali v článku z 1. novembra, práve mesiac november je štatisticky najveternejším mesiacom v roku. V Európe sa vytvárajú početné a hlboké tlakové níže, ktoré prinášajú často aj silné víchrice či orkány. Asi najničivejšia, akú si Slovensko pamätá, sa vyskytla presne už pred neuveriteľnými 19 rokmi – 19. novembra 2004.

Už v počiatkoch inkriminovaného týždňa sa synoptická situácia v Európe začala správať podozrivo. Najpodozrivejšou sa stala hlboká tlaková níž nad severnou Škandináviou. Po predchádzajúcom teplom počasí sa začalo 19. novembra výrazne ochladzovať a na Slovensko začal prúdiť arktický vzduch.

Súviselo to s prechodom studeného frontu, ktorý bol spojený so spomínanou tlakovou nížou, ktorá sa postupne presunula nad západné Bielorusko. Keďže sa v Európe nachádzala aj tlaková výš nad Španielskom, to zabezpečilo extrémne silný vietor práve v tatranskej oblasti.

Pre menšie vysvetlenie, územie Slovenska ležalo presne na spojnici tlakovej výše a tlakovej níže. Naše územie bolo k tlakovej níži najbližšie a navyše sa pri tomto prúdení sa v Tatrách vyskytuje bóra – studený, padavý a silný vietor. To bola kombinácia faktorov, ktorá nutne musela viesť ku katastrofe, akú si Slovensko minimálne v novodobej histórii nepamätá.

V popoludňajších hodinách okolo 16. hodiny dorazil nielen do Vysokých Tatier vietor, ktorý dosiahol v nárazoch maximum v Starej Lesnej až 130 km/h, na Lomnickom štíte 170 km/h, avšak na hornej hranici lesa (cca 1800 m n. m.) až ničivých 230 km/h. Spolu so silnou fujavicou okrem enormného množstva popadaných stromov situáciu komplikovali aj snehové záveje.

Podľa správy Tatranského národného parku bola týmto orkánom najviac zasiahnutou oblasťou juhovýchodná časť Vysokých Tatier, konkrétne Popradská kotlina a Tatranské podhorie.

Prakticky pár minút po začiatku kalamity (niečo po 16. hodine) sa začalo stmievať, čo ešte viac podčiarklo hrozivosť situácie. Očití svedkovia opisovali neskutočný hluk, ktorý počuli aj v interiéroch cez steny budov. Nemôžeme si ani predstaviť, ako sa ľudia mohli cítiť.

Najväčšie zhrozenie však prišlo ráno po svitaní. Všade bolo vidno len popadané stromy, odstavené a zničené autá, poškodenú infraštruktúru, poškodené trolejové vedenie na železnici, poškodené budovy... Celkovo bolo vylámaných 2,5 milióna metrov kubických lesného porastu. Za jednu noc vyvrátilo v Tatrách toľko stromov, koľko sa bežne vyťaží za štvrť roka na celom Slovensku.

Silný vietor však nefúkal len v Tatrách, ale aj v iných pohoriach, napr. v Levočských vrchoch, v Spišskej Magure alebo v Nízkych Tatrách. Všade tam táto pohroma zanechala ničivé stopy na krajine, ale aj na lesníkoch a ich dlhoročnej práci. V Tatrách sa z tejto živelnej pohromy nedokázali ani doteraz poriadne spamätať.

Rozsah škôd a vážnosť tejto udalosti si zaslúžila pozornosť minimálne v celej strednej Európe. Táto situácia má byť pre nás mementom, že počasie má stále nad nami moc. Niekedy môžeme aj svojou troškou priložiť ruku k dielu tým, že sa budeme správať k prírode zodpovednejšie.

Niekedy nám však nezostáva nič iné, len sa prizerať. Buďte preto pripravení na nebezpečné počasie aj vďaka našej aplikácii a radarom, napríklad aj vďaka tomu veternému.