Nielen Slovensko, ale aj celá Európa zažila nezvykle chladný január. S priemernou teplotou -2,34 °C sa január 2026 stal najchladnejším januárom od roku 2010. V globálnom meradle to však dopadlo presne opačne...

Nezvyčajne chladné januárové počasie nezastihlo len Slovensko či strednú Európu. Chlad a sneh spôsobil veľké problémy v západnej, južnej a východnej Európe. V Taliansku, na západnom Balkáne, vo Veľkej Británii a na Pyrenejskom polostrove došlo navyše k povodniam.

Príčinou chladu bola takzvaná blokujúca poveternostná situácia. Silná tlaková výš nad severnou a severovýchodnou Európou opakovane usmerňovala studený kontinentálny vzduch na západ, zatiaľ čo teplý atlantický vzduch sa takmer nedostal cez túto bariéru smerom k nám. Dočasne oslabený polárny vír navyše uľahčil preniknutie arktického studeného vzduchu do nižších zemepisných šírok.

Z globálneho hľadiska však január skončil presne opačne. Napriek chladu v niektorých častiach severnej pologule bol január 2026 globálne na celej Zemi skončil naopak ako piaty najteplejší mesiac od začiatku meraní.

Dôvodom bolo predovšetkým to, že v Arktíde bolo dlhodobor výrazne teplejšie ako je priemer. To práve zase zapadá do celkového obrazu - studený vzduch sa presunul z Arktídy na juh smerom do Európy, preto práve ona bola dlhodobo pod vplyvom miernejších vzduchových hmôt.

Takéto atmosférické vzory prúdenia sa často vyskytujú pri narušenom (rozpadnutom) polárnom víre. V dôsledku toho bola aj rozloha morského ľadu výrazne pod priemerom. K tomu sa pridali extrémne vlny horúčav na južnej pologuli. Tieto všetky dôvody preto výrazne zvýšili globálnu teplotu za január 2026, ktorá poľahky "prevážila" podpriemerné teploty v Európy, keďže "starý kontinent" predstavuje len zlomok rozlohy súše Zeme.